Švajčiarsko. Hory, hodinky a čokoláda. (1. časť)

Autor: Martin Slama | 29.9.2013 o 23:01 | Karma článku: 10,40 | Prečítané:  2570x

Naši chodia pravidelne na výlety s Lozornianskym klubom turistov. Najčastejšie to bývajú, tzv. víkendovky, ale klub robí aj viacdňové výlety do zahraničia, tentokrát to bolo Švajčiarsko, kde som bol naposledy na Weissmiese, štvortisícovske vo Walliských Alpách. Na leto som ešte nemal naplánovanú žiadnu dovolenku, takže bez dlhšieho rozmýšľania bolo rozhodnuté.

Opúšťame Slovensko... (1. a 2. deň)

O ôsmej večer odchádzame z Lozorna smer Švajčiarsko s autobusom s milým názvom Zlatovánek. Je skoro úplne plný, okrem jedného miesta.

P1050761.jpg

Toto je náš Zlatovánek.

Rakúsko prefrčíme ani neviem ako, prechádzame Nemeckom a už sme v cieľovej krajine. Švajčiarsko so svojimi sedem a pol miliónmi obyvateľmi a rozlohou 41 000 km² je malou, ale zato krásnou krajinou. Rozoznávame tu tri typy horských oblastí. Švajčiarsku Juru, Švajčiarsku plošinu a Švajčiarske Alpy, konkrétne ktoré tvoria až 57 % územia krajiny a ich najvyšším štítom je Dufourspitze so svojou nadmorskou výškou 4 634 m n. m. . Pramení tu viacero európskych riek, Aare, Rhôna, Inn alebo Rýn so svojimi prekrásnymi vodopádmi. Keďže nás na chate čakajú až o šesťnástej hodine, zastavujeme ešte po ceste na spomínaných Rýnských vodopádoch, nachádzajúcich sa v mestečku Schaffhausen.

P1050772.JPG

Rýnske vodopády.

P1050789.JPG

Môžete si tu urobiť aj výletík s loďkou.

Nie sú výnimočné svojou výškou, ktorá je okolo 23 metrov, ale svojou šírkou a objemom vody, ktorý sa tu valí. Hluk hovorí za všetko. Je to úžasný pohľad, kde vidíte, akú ma voda silu. Oplatí sa tu po ceste zastaviť. Hneď zistíte, prečo sa tieto vodopády radia medzi najnavštevovanejšie a najfotografovanejšie miesto vo Švajčiarsku.

P1050794.JPG

Kto si chce zaplávať?

Pokračujeme ďalej, ale keďže máme ešte dostatok času, zastavujeme sa ešte po ceste v meste Vevey, nachádzajúcom sa na severnom brehu Ženevského jazera neďaleko mesta Lausanne.

P1050806.JPG

Takáto klasicka sa už len tak nevidí.

P1050807.JPG

Ženevské jazero.

P1050813.JPG

Čo ste ešte nevideli vidličku v jazere?

P1050818.JPG

Dominika a Charlie Chaplin, ktorý sa vo Švajčiarsku načas usadil.

Pre zaujímavosť tu bola v roku 1867 založená a má tu hlavné sídlo spoločnosť Nestlé, ktorú iste všetci dobre poznáte a v roku 1875 tu Daniel Peter ''vynašiel'' mliečnu čokoládu.

P1050823.JPG

Jedna taká ''umelecká''. Artičoky.

P1050825.JPG

Alimentarium (múzeum jedla).

P1050827.JPG

Spojenie prírody a techniky. Elektrická skrinka a kábel v strome.

P1050829.JPG

Tak, koľko je hodín?

Čas postúpil, a tak nasadáme do autobusu a pokračujeme v našej ceste. Časom sa ale dozvedáme, že na chate je ešte niekto ubytovaní a bude voľná až okolo ôsmej večer. Prichádzame do Grimentzu, horskej dedinky, ktorá bude nasledujúce dni naším ''základným táborom'', ležiacej v nadmorskej výške 1620 m n. m. Švajčiarsko tvorí 26 kantónov a Grimentz patrí do Walliského. Žije tu asi štyristopäťdesiat obyvateľov a dohovoríte sa tu hlavne francúzštinou, ktorou tu hovorí až 93 % občanov.

P1050853.JPG

Grimentz.

Ohľadom počasia sa dozvedáme, že tu počas roka priemerne 107 dní prší alebo sneží, najsuchším mesiacom je apríl a najzrážkovejším je august, tak pevne veríme, že tieto dni, ktoré tu strávime budú akurát tie menej daždivé. Na nákup potravín nám bol odporúčaný Coop, ako obchod s najpriaznivešími cenami.

P1050854.JPG

Coop.

Samozrejme nečakáme, že tu budú ceny, ako u nás na Slovensku, ale niektoré sa tým naším celkom úspešne približujú. No, sme vo Švajčiarsku, tak treba počítať s tým, že sú o niečo vyššie, keďže priemerná hrubá mesačná mzda tu je ''skromných'' 5000 Eur. Je sedem hodín večer a konečne sa dostávame do chaty. Nečakajte tu žiadny luxus, ale ubytovanie je tu celkom fajn.

P1050855.JPG

Naša chata.

Spoločné toalety a sprchy sú samozrejmosťou, niečo, ako u nás ubytovňa. Ubytovanie máme zabezpečené cez cestovku Jeka, ktorá je zameraná na takéto skupinové pobyty v zahraničí.

P1050857.JPG

Žiadny luxus, ale dá sa to. Tú rúru (hore v strede) budem ešte spomínať.

Stravovanie je riešené takou formou, že suroviny zabezpečuje Jeka, ale variť si už musíte sami, a tak sú na každý deň rozdelené skupinky, ktoré pripravujú večeru a raňajky, obedy sú klasicky vo forme balíčkov. Hlavným ''veliteľom'' kuchyne je Stano, ktorému patrí veľká vďaka za naše plné a spokojné žalúdky. Už sa ''teším'', keď služba padne na nás. Ubytovávame sa, večeriame narýchlo urobené cestoviny plnené nejakým neidentifikovateľným mäsom a Lojzko s Jarkou, ktorí nás budú mať nasledujúce dni na starosti, nás oficiálne vítajú na chate a približujú nám zajtrajší plán. Ešte rýchlo absolvujem večernú sprchu a zahajujem spánok. V noci sa ale budím na hluk, ktorý vydáva potrubie z toalety na druhom poschodí, ktoré musí samozrejme viesť akurát cez našu izbu. Chcel by som vidieť toho ''génia'', ktorý navrhol toto riešenie. No nič, nejak si na to budeme musieť zvyknúť a má to aj svoju výhodu. Aspoň nemusíme používať budík, lebo nás zaručene ráno zobudia spolubývajúci nad nami.

 


Na chatu ''Cab. De Moiry'' a naspäť cez ľadovec (3. deň)

Dnes je na programe vyviesť sa naším autobusom na neďalekú priehradu k jazeru ''Lac de Moiry'' a odtiaľ pokračovať na vysokohorskú chatu ''Cabane De Moiry'', prejsť časť ľadovca a vrátiť sa späť k autobusu. Odchádzame trošku neskôr (1620 m n. m., 9:30hod.), ako bol pôvodný plán, keďže sa to trošku oneskorilo v kuchyni, ale nakoniec úspešne vyrážame. A je tu problém. Prvú ostrú zákrutu ako-tak prechádzame, ale tá druhá je už nad sily nášho autobusu. Zmena plánu. Vystupujeme a premýšľame čo ďalej. Autobus to späť berie cúvaním, keďže sa tu nedá nikde otočiť. Klobúk dole pred našimi vodičmi.

P1050865.JPG

No, ďaleko sme sa teda nedostali.

Každý deň sa budeme rozdeľovať do skupín od ľahších po ťažšie výlety. Skupina, ktorá bude robiť iba okruh okolo hrádze pokračovala ďalej hore po asfaltke, no mi ideme naspať do Grimentzu počkať na Postbus, čo je niečo ako u nás SAD-čka.

P1050870.JPG

Tak si teda počkáme na PostBus.

Včera večer nám mali rozdať nejaké kartičky, ktoré dostanete po zaplatení tzv. ''kúpeľného poplatku'', s ktorými by sme mohli cestovať miestnym PostBusom zadarmo. Okrem toho môžete kartičku využiť aj napríklad na voľný vstup do bazénu a využiť zadarmo okolité lanovky, takže odporúčam si ju vybaviť. My sme však zatiaľ nič nedostali, a tak sa dohadujeme s vodičom autobusu, či nás aj tak nezoberie zadarmo aj bez kartičky, lebo cena cesty hore je okolo 7 Eur, čo je podľa mňa dosť za osem kilometrov. Niečo si zapisuje a ochotne nás berie. Po ceste ešte zastavuje aj ostatným, ktorí išli hore pešo. K priehrade (2249 m n. m.) prichádzame niečo po jedenástej, zbytočne sa nezdržujeme a pokračujeme po asfaltke k jazeru ''Lac de la Bayerina'' (2349 m n. m., 12:00 hod.) a dávame si krátku obedovú prestávku pri miestom bufetíku.

P1050880.JPG

Priehrada. Voda je zafarbená od vápenca.

P1050887.JPG

Terénkoza aj s mláďatkami.

''Zdvíhame kotvy'' a šlapeme po šotolinovom chodníku smerom na chatu ''Cabane de Moiry'', vzdialenú na hodinku a pol chôdze.

P1050890.JPG

Hor sa do hôr.

Pred nami sa objavuje prekrásny pohľad na ľadovec ''Glacier de Moiry'', cez ktorý by sme mali prejsť cestou späť.

P1050893.JPG

Úžasný ľadovec ''Glacier de Moiry''.

P1050897.JPG

Horské pleso.

Chodník sa časom mení zo šotoliny na skalný, prechádzame niekoľkými snehovými poliami a prichádzame ku chate (2825 m n. m., 13:40 hod.). Robím pár fotografií, odpočívam a užívam si pohľad na okolité zasnežené hory a ľadovec, ktorý má dĺžku okolo päť kilometrov.

P1050907.JPG

A sme na chate.

Je zaujímavé, že za nejakú dobu, postupným topením, tu ten ľadovec ani nemusí byť. Čas postúpil, a tak premýšľame nad tým, či ísť naspäť cez ľadovec alebo pôvodnou trasou. Väčšina sa prikláňa k prechodu cez ľadovec. Kúsok pod chatou odbočujeme z chodníka k ľadovcu. Navliekame sa do sedákov, dávame si mačky, naväzujeme sa na lano a vychádzame na ľadovec (15:15 hod.). Naviazanie a mačky, respektíve stúpacie železá, sú na ľadovci základ, bez nich by ste sa vôbec nemali po ľadovci pohybovať. Je dobré mať na sebe aj oblečenie s dlhým rukávom, aj keď vám môže byť na ľadovci teplo, keď na vás pečie slnko, keby ste náhodou spadli do trhliny, kde sú mínusové teploty.

P1050919.JPG

Sme naviazaní. Môžeme ísť na to...

Typicky zlý príklad ide neďaleko od nás, dvojica, ktorá si vykračuje po ľadovci v teniskách, akoby boli na promenáde, čo mi na chvíľku pripomenulo naše Tatry a ''turistov'' v šľapkách.

P1050924.JPG

Taká ''pohodová prechádzka'' po ľadovci.

V druhom družstve sa neustále jednej pani uvoľňujú požičané mačky, so ''špeciálnym'' viazaním v podobe šnúrok od topánok. V tom bude asi ten problém. :-) Nakoniec si ich dáva dole a ide bez nich. V krajnom prípade sa napríklad odporúča navliecť si na topánku ponožku, kde textília spĺňa funkciu priľnavého materiálu, ale naozaj iba v krajnom prípade. Nad priehradou sa zhlukujú čierne mračná a vidieť aj blesky a počuť hrmenie, čo značí, ako rýchlo sa môže počasie v horách zmeniť.

P1050926.JPG

Niečo sa na nás ženie.

Pridávame do kroku, lebo na tomto mieste nie je najlepšie, keby nás zastihla búrka. Prekračujeme pár menších trhlín a úspešne prichádzame na pevnú pôdu (2536 m n. m., 16:20 hod.).

P1050933.JPG

Ešte poprekračujeme...

P1050934.JPG

...pár trhlín.

Pri pohľade na hodinky, ale zisťujeme menší problém, a to, že asi nestíhame posledný autobus do Grimentzu, ktorý ide o pol šiestej. Schádzame šotolinou dole k bufetu pri jazere ''Lac de la Bayerina'' (2349 m n. m., 17:10 hod.) a napájame sa na asfaltku. Pridávame do kroku, ale snaha je zbytočná a autobus odchádza. Niektorým z našej skupiny sa ho podarilo stihnúť, našťastie aj tým, ktorí dnes pripravujú večeru. Ja s otcom a ešte asi siedmimi ľudmi rozmýšľame, ako sa dostať od priehrady dole (2249 m n. m., 17:55 hod.). Zastavujeme auto odchádzajúcich Švajčiarov, ktorí ochotne berú dole dvoch z nás.

P1050947.JPG

Dámy majú prednosť.

Takto nás postupne zo skupiny ubúda a už sme ostali iba štyria. Nechce sa nám tu čakať, a tak prechádzame po asfaltke cez tunel.

P1050948.JPG

Svetlo na konci tunela.

Za tunelom na otca prichádza veľká potreba. Hold, telu v takomto prípade tak ľahko nerozkážeš. Problém je ale v tom, že by ste tu márne hľadali nejaké kríky, a preto použije toaletu v podobe výklenku v skale, zatiaľ čo ja dávam pozor, či nejde nejaké auto.

P1050952.JPG

Tak tu by sa hodil bicykel.

Dvoch z našej skupiny zatiaľ berie dole ďalšie auto. My pokračujeme po asfaltke a dávame pozor, či niekto nepôjde. Prechádza okolo nás iba ''nepraktické'' :-) Porsche, kde dáte do zadu maximálne tak golfové palice. Čakáme ešte desať minút, ale nikde nič, a tak otec volá Lojzkovi na chatu, že prídeme neskôr. Lojzko mu ale hovorí, že dole je nejaký jeho známi a že príde pre nás hore. Ja sa ale rozhodujem, že to dole zídem po svojich. O 18:50 hod. (2122 m n. m.) sa lúčim s otcom a napájam sa na turistickú značku vedúcu do Grimentzu. Malo by to byť dole ešte takú hodinku a pol. Otec mi ešte volá, či naozaj nechcem zviesť dole, ale ja odmietam a pokračujem.

P1050968.JPG

Cestou na chatu.

Táto trasa je zároveň aj horskou cyklo cestou, čo by som dal za to, keby som tu mal bike. Rýchlym krokom schádzam serpentínami a v diaľke už vidím našu chatu. Prechádzam cez kemp, kde je dokonca aj lezecká stena a prichádzam ku chate (1620 m n. m., 19:40 hod.), kde sa vítam s ostatnými.

P1050975.JPG

Neďaleký kemp.

P1050976.jpg

No pekne, slivovička. A ja, že sa tu varí?! :-)

Na prvý deň to bol celkom fajn výlet, tak uvidíme, čo nás ešte čaká.

 

Info:
*dátum: 20.7.2013
*trasa: Lac de Moiry (priehrada) → Lac de la Bayerina → Cabane de Moiry → prechod cez ľadovec ''Glacier de Moiry'' → Lac de la Bayerina → Lac de Moiry (priehrada) → Grimentz (chata)
*čas (z toho prestávky): 8:40 hod. (165 min.)
*prevýšenie // priemerná rýchlosť stúpania a klesania: +733 m / -1362 m // +420 m/h / -480 m/h
*min. a max. nadmorská výška: 1620 m n. m. (Grimentz (chata)) / 2825 m n. m. (Cabane de Moiry)
*občerstvenie a voda: bufet na priehrade a pri jazere "Lac de la Bayerina", chata "Cabane de Moiry"
*východ a západ slnka: 5:57 hod. / 21:19 hod.
*počasie: 15°C (8:00 hod., Grimentz, 1620 m n. m.), polooblačno, neskôr oblačno a slabý dážď, slabý vietor
*obtiažnosť: vhodné pre turistu s aspoň priemernou kondíciou a základnou znalosťou pohybu po ľadovci

 


Cez Becs de Bosson (4.deň)

Dnešný plán je vyviesť sa lanovkou z Grimentzu na Bendollu a odtiaľ si to ''vybehnúť'' na vrchol ''Becs de Bosson''. Z chaty vyrážame ráno o pol deviatej, aby sme stihli prvú lanovku hore o 8:45 hod., ktorá dnes premáva zadarmo, lebo je nejaký sviatok.

P1050979.JPG

Uľahčíme si to lanovkou.

Vyvezieme sa na Bendollu do výšky 2130 m n. m. a o deviatej vyrážame. Opäť sa rozdeľujeme na skupinky, kde jedna bude pokračovať až na chatu ''Cabane des Becs de Bosson'' a druhá pôjde na nejakú vyhliadku.

P1050992.JPG

Pozor medveď!

Počasie je ukážkové, výhľady klasicky krásne. Zo začiatku ideme všetci spolu a vychádzame do výšky 2530 m n. m. (10:00 hod.), kde sa rozdeľujeme.

P1050998.JPG

Pohľad do doliny.

Po prestávke pokračujeme popri zjazdovke (v zime tu musí byť parádna lyžovačka) až k stanici Buvete Orzival (Ia Tsarva) (2585 m n. m., 10:30 hod.), odkiaľ to je ešte hodinku a trištvrte na chatu.

P1060006.JPG

Nenastupovať!

Miestami prechádzame menšie snehové polia a celkom rýchlo naberáme výškové metre.

P1060009.JPG

Šľapeme, šľapeme.

Pri tabuľkách ''Col des Becs'' (2974 m n. m., 11:50 hod.) sa opäť rozdeľujeme a niektorí vrchol obchádzajú a pokračujú priamo na chatu. Miestami sú tu mierne exponované úseky, ale pomaličky vychádzame až na vrchol ''Becs de Bosson'' (3149 m n. m., 12:20 hod.).

P1060030.JPG

Lojzko, skoč! Chytím ťa!

Urobíme pár vrcholových fotiek, dokonca v diaľke z mračien na chvíľku vykukne aj Mont Blanc a pozeráme, či sa nedá pokračovať na chatu nejakou inou cestou.

P1060035.JPG

A opäť zacláňam.

P1060037.JPG

P1060042.JPG

P1060040.JPG

Dole vidieť chatu ''Cabane des Becs de Bosson''.

Niekde by tu mala byť iná zostupová trasa, ale nikde ju nenachádzame a nechceme zbytočne riskovať, tak sa vraciame tou istou trasou späť na miesto, kde sme sa rozdelili.

P1060045.JPG

Aj na tento špic sa dá vyliesť. Ale na to je už treba horolezeckú výstroj.

P1060046.JPG

Opatrne!

P1060050.JPG

Cesta na chatu.

Chata je odtiaľto asi dvadsať minút a o 13:10 hod. na ňu prichádzame (2985 m n. m.).

P1060059.JPG

Oto ''vyšťavuje'' plechovku.

P1060060.JPG

No, nie je to romantické? Obed na horách.

Obedová prestávka a musíme pokračovať, aby sme stihli poslednú lanovku o 16:45 hod. do Grimentzu.

P1060072.JPG

Pozor, šmýka sa!

Ide s nami aj Slovák, Lojzkov známy, ktorý do Švajčiarska emigroval, takže to tu pozná, a tak sa po čase odpájame zo značky a zostupujeme trošku inou trasou.

P1060077.JPG

Bez komentára.

V diaľke počuť piskot svišťou a neďaleko vidieť aj kamzíka, ktorý nás už dlhší čas pozoruje. Strmým trávnato-skalným svahom schádzame ku chatke (2370 m n. m., 15:20 hod.), kde si opäť dávame prestávočku a posilňujeme sa dobrým bielym vínkom.

P1060079.JPG

Lyžiara spoznáš hneď.

P1060089.JPG

Zatvorená chatka.

O 15:50 hod. sme pri hornej stanici lanovky (2130 m n. m.), kde sme ráno začínali náš výlet.

P1060092.JPG

A sme späť.

Ako sa veziem v lanovke, tak už teraz sa teším na zajtrajšok, kedy uvidím majestátny vrch a jeden zo symbolov Švajčiarska Matterhorn.

 

Info:
*dátum: 21.7.2013
*trasa: Bendolla (horná stanica lanovky) → Col des Becs → Becs de Bosson → Col des Becs → Cabane des Becs de Bosson → Col des Becs → chatka → Bendolla (horná stanica lanovky)
*čas (z toho prestávky): 6:50 hod. (95 min.)
*prevýšenie // priemerná rýchlosť stúpania a klesania: +1153 m / -1153 m // +420 m/h / -600 m/h
*min. a max. nadmorská výška: 2130 m n. m. (Bendolla (horná stanica lanovky)) / 3149 m n. m. (Becs de Bosson)
*občerstvenie a voda: reštaurácia na hornej stanici lanovky Bendolla a chata "Cabane des Becs de Bosson"
*východ a západ slnka: 5:59 hod. / 21:18 hod.
*počasie: 20°C (8:45 hod., Grimentz, 1620 m n. m.), jasno, slabý vietor
*obtiažnosť: vhodné pre turistu s aspoň priemernou kondíciou, doporučená aklimatizácia (nadmorská výška nad 3000 m n. m.)

 


Mejastátny Matterhorn (5. deň)

Na dnešný deň som sa obzvlášť tešil. Tento deň patrí podľa mňa medzi výhľadovo najkrajší, spojený s pekným výletom. Ráno vstávame už o štvrtej, aby sme sa stihli v kľude naraňajkovať a o pol šiestej boli už nastúpení v našom autobuse. Vyrážame smer Zermatt, vzdialeného okolo dvoch hodín jazdy. Ak sa chcete dostať do Zermattu a idete autom, neprídete až do mesta, keďže vjazd je motorovým vozidlám zakázaný. Je potrebné prísť do mesta Täsch, tam auto odparkovať a vlakom, ktorý chodí každých dvadsať minút, pokračovať ďalej. Lístok stojí okolo 15 švajčiarskych frankov.

P1060099.JPG

Nastupovať!

Za dvadsať minút jazdy vystúpame 150 výškových metrov a vystupujeme na konečnej zastávke (1620 m n. m.).

P1060105.JPG

Welcome! Vitajte!

P1060107.JPG

Uličkami Zermattu.

Turistov je tu požehnane, všade vidíte elektromobily, auto na naftu alebo benzín by ste tu hľadali márne.

P1060108.JPG

Pri tomto kostolíku sa máme všetci stretnúť cestou späť.

P1060109.JPG

Výnimku nemá nikto. Aj polícia má elektromobil.

Máme v pláne vyviesť sa lanovkou na ''Klein Matterhorn'' (Matterhorn Glacier Paradise) a odtiaľ pokračovať na ''Breithorn''. Prekrásne výhľady na okolité hory a majestátny Matterhorn sú už odtiaľto zdola úžasné.

P1060112.JPG

Hádajte, čo je to za horu?

Nastupujeme na lanovku, na ktorú si nachystajte sto frankov, viem, nie je to málo, ale nie sme tu každý deň, a už sa vezieme až na ''Trockener Steg'' (2939 m n. m.). Je tu možnosť urobiť si pekný výlet vystúpením na medzizastávkach, napríklad na ''Schwarzee'' (2583 m n. m.) alebo ísť hore už zo Zermattu, čo by bolo samozrejme potrebné rozdeliť na viac dní, na čo mi nemáme čas, ale však aj lanovka patrí k turistike. Na ''Trockener Steg'' prestupujeme na ďalšiu lanovku, ktorá nás vyvezie až hore.

P1060128.JPG

Záchranca.

P1060129.JPG

A ešte jeden pohľad na Matterhorn.

P1060134.JPG

Istota je istota. Lán je tu požehnane.

Po trištvrte hodinovej jazde lanovkami vystupujeme o 9:30 hod. v hornej stanici vo výške 3820 m n. m. Pokračujeme kúsok po zjazdovke, kde sa napájame na trasu vedúcu na ''Breithorn''. Ďalej sa pokračuje po ľadovci, a tak sa klasicky vystrojujeme sedákmi a mačkami, tvoríme tri lanové družstvá a lúčime sa s ostatnými, ktorý pokračovať nebudú (3773 m n. m., 10:20 hod.). V diaľke je vidieť niekoľko ďalších družstiev, štverajúcich sa hore ako húsenice.

P1060144.JPG

Tam hore ideme.

Slniečko začína poriadne pripekať, takže je tu celkom teplo. Základom je sa dobre natrieť opaľovacím krémom s dostatočným ochranným faktorom a nezabudnúť na slnečné okuliare, bez ktorých by to bolo nie len nepríjemné, ale hlavne nebezpečné, nakoľko v takto vysokých polohách je slnko agresívne a od zľadovateného snehu sa odráža, ako od zrkadla. Po asi dvadsiatich metroch chôdze sa jednému z nášho družstva uvoľnia požičané mačky, čo nasleduje ešte tri krát za sebou, a tak mu hovorím, že sa musí bohužiaľ vrátiť, nakoľko som jedným z vodcov našich troch družstiev a bez nich ísť samozrejme nemôže. Zo začiatku sa ide po rozsiahlej rovinatej planine, ktorú neskôr vystrieda prudké stúpanie. Postupujeme pomalšie, s pravidelnými prestávkami, nemáme sa kam ponáhľať. Po ceste stretáme Slovákov z jednej turistickej cestovky, no nemôžeme sa tu veľmi rozkecávať, nakoľko za nami idú ďalšie družstvá. Prechádzame hranicu 4000 m n. m., ale ide sa mi celkom fajn. Dôležitá je aspoň ako-taká predošlá aklimatizácia, keďže už od výšky okolo 2500 m n. m. sa môžu objaviť príznaky výškovej choroby. Na niektorých ľudoch je doslova vidieť vyčerpanie. Ak sa u vás objavia nejaké príznaky výškovej choroby, treba to ihneď otočiť a začať zostupovať. Neviem, kde sa tu vzal, ale popri nás prechádza česky hovoriaci chlapík s teniskami, samozrejme bez akejkoľvek zimnej výstroje.

P1060153.JPG

Na prechádzke. Ešteže nemá kraťasy.

Pýtame sa ho, ako sa sem dostal, no jeho odpoveď, že nečkal, že to tu bude také zľadovatené hovorí za všetko. Odvaha alebo nezodpovednosť? Vychádzame na 4164 metrov vysoký ''Breithorn'' (12:30 hod.). Výhľady stoja za to, však posúďte sami.

P1060159.JPG

P1060161.JPG

P1060165.JPG

Neďaleko od nás sa k nám približujú čierne mračná, a tak sa zbytočne nezdržujeme, navzájom si pogratuľujeme, pofotíme, hodíme do seba niečo na zahriatie a schádzame po tej istej trase dole. Prichádzame do výšky 3800 m n. m. (13:50 hod.), kde si dávame dole sedáky, keďže tu už nie je potrebné byť naviazaní, aspoň dúfam.

P1060174.JPG

Zahalený v mračnách.

O 14:20 hod. úspešne prichádzame späť ku lanovke (3820 m n. m.). Rozdeľujeme sa a každý si ide ''po svojom''.

P1060180.JPG

Zábava musí byť.

Máme ešte dosť času, a tak si s Pavlínkou a s Radom ideme pozrieť ešte ľadovú jaskyňu, ktorá sa nachádza niekoľko metrov pod nami.

P1060181.JPG

Vchod do ľadovej jaskyne.

P1060184.JPG

P1060188.JPG

Krásna výzdoba v jaskyni.

P1060193.JPG

Dôkaz, že tu bol človek. :-)

Potom sa ešte vyvezieme výťahom, ktorý, ako som sa dočítal, je najvyššie položený horský výťah v Európe na vyhliadkovú plošinu (3883 m n. m.), z ktorej ale už nič nemáme, nakoľko sa úplne zatiahlo a začína dokonca aj snežiť, jednoducho nevyspytateľné vysokohorské počasie. Hore stretáme dvoch Slovákov zo Zvolena, pokecáme, urobíme pár zahmlených fotografií a lúčime sa s nimi.

P1060194.JPG

P1060196.JPG

Ale sa nám oteplilo.

Posledná lanovka ide dole o 16:30 hod., tak si ešte zbehneme do miestnej reštiky a len tak posedávame pri kávičke.

P1060207.JPG

Gandegghütte, 3030 m n. m. .

P1060212.JPG

Na zdravíčko!

P1060227.JPG

Kozenky.

P1060228.JPG

Taxi!

P1060229.JPG

Tak tento domček už má ''pár'' rokov za sebou.

P1060231.JPG

P1060235.JPG

Tí Japončíci sú všade. :-)

V Zermatte sa pri kostolíku stretáme s ostatnými a spoločne ideme na vlakovú stanicu, kde nasadáme na vlak do Täschenu a vraciame sa späť do nášho ''základného tábora'' Grimentzu. Oto, ktorý bol so mnou v družstve vystupuje z autobusu celý červený, ba až bordový. Pýtame sa ho, či použil opaľovací krém, ale on hovorí, že aj keď si ho dal, tak mu nič nepomáha. Aké prekvapenie nastáva, keď zisťujeme, že si dal namiesto opaľovacieho krému 5 %-ný Panthenol po opaľovaní. A ako na záver opísať jedným slovom tento deň? Parádička.

 

Info:
*dátum: 22.7.2013
*trasa: Klein Matterhorn (horná stanica lanovky) → Breithorn → Klein Matterhorn (horná stanica lanovky)
*čas (z toho prestávky): 4:00 hod. (50 min.)
*prevýšenie // priemerná rýchlosť stúpania a klesania: +481 m / -481 m // +360 m/h / -420 m/h
*min. a max. nadmorská výška: 3773 m n. m. (planina pri hornej stanici lanovky) / 4164 m n. m. (Breithorn)
*občerstvenie a voda: Täschen a Zermatt - turistické centrum, reštaurácia na hornej stanici lanovky Klein Matterhorn
*východ a západ slnka: 6:00 hod. / 21:10 hod.
*lavínový stupeň: 2.
*počasie: -1°C (10:00 hod., Klein Matterhorn, 3883 m n. m.), 22°C (17:00 hod., Zermatt, 1620 m n. m.), jasno, neskôr oblačno a slabé sneženie, slabý vietor
*obtiažnosť: vhodné pre turistu s aspoň priemernou kondíciou, doporučená aklimatizácia (nadmorská výška nad 4000 m n. m.)

 

 

Pokračovanie nabudúce...

 

 

 

Text / foto: Martin Slama

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?