Z Podsuchej na Šiprúň
Bratislavská hlavná stanica, už sa tu cítim, ako doma. Vo vlaku si dávam ešte krátkeho šlofíka, nakoľko som opäť trošku ponocoval. V Ružomberku máme na prestup na autobus iba pár minút, takže nemusíme na stanici zbytočne čakať. Na vrchol sa dá ísť samozrejme viacerými výstupovými trasami. My sme si vybrali ako začiatočný bod Podsuchú, nakoľko je sem najlepšie spojenie. Pred niekoľkými dňami nám nasnežilo, takže už aj tu dole je snehu dostatok. Konečne normálna zima. Počasie má byť dnes celkom fajn, takže sa teším, že konečne ma nebude (dúfam) sprevádzať hmla a mraky. Na zastávke ''Podsuchá'' (560 m n. m., 10:00 hod.) sa dávame do reči s miestnym. Pýta sa nás kam ideme. Hovorím mu, že chceme ísť na Šiprúň po červenej a pokračovať až do Ružomberka. Navádza nás na značku a zároveň upozorňuje, že po ceste, hlavne na konci doliny je trošku neprehľadnejšie značenie a stáva sa, ako som čítal aj na internete, že sa tam ľudom podarí trošku poblúdiť. Žiadne turistické tabuľky po ceste nečakajte. Najbližšie ''stretnete'' až hore v Šiprúnskom sedle. Ďakujeme mu za radu a lúčime sa. Trasa zo začiatku prechádza chatovou oblasťou.
Tak tu by som si vedel predstaviť mať nejakú chatku.
Je to celkom parádička tu mať v takomto peknom prostredí nejakú chatku. Opäť sa zdravíme s miestnymi, ktorí nám prajú, aby sme po ceste nestretli medveďa. Pevne verím, že sa už uložili na zimný spánok. Pravdou je, že sme celý výlet nevideli žiadne medvedie stopy v snehu, nie, ako pri minulom výlete. Po zasneženej ceste si pohodovo vykračujeme, aby sme sa pomaly rozohriali po vystúpení z vyhriateho autobusu. Dnes tadiaľto nešlo veľa ľudí, respektíve v snehu sú iba jedny stopy. Onedlho ''majiteľa'' stôp aj stretáme. Je to postarší pán, ktorý si kondičku udržuje behaním. Na ráno je to dobrá rozcvička. Konečne začína vykukovať slniečko. Je to super, keď sa vám do tváre oprú v zime jeho teplé lúče. Dnes to bude pekný výletík. Prechádzame okolo opustenej chatky a vo výške asi 1060 m n. m. (11:30 hod.) zastavujeme na krátku prestávočku.
Lesnou cestou...
Tu sa značka odpája zo širokej lesnej cesty a my musíme pokračovať priamo hore. Dobrou orientačnou pomôckou je Matejkovský potok, ktorý nás ''sprevádza'' už od dola. Chôdza po jeho čiastočne zamrznutej hladine je celkom zaujímavá. Treba tu byť opatrní, lebo ani neviete a už ležíte rozčapení na zemi. Keď je dostatok vody musí to tu byť celkom zábava, lebo potok napája niekoľko prítokov.
Matejkovský potok nám robí spoločnosť už od začiatku.
Na strome vidíme značku a nad ňou šípku ukazujúcu doprava. Pokračujeme chvíľku v smere šípky, ale nejako sa mi to nezdá, tak pozerám do mapy. My ale máme pokračovať pri potoku, takže sa vraciame späť. Neviem, ktorý ''dobrák'' sa tu nudil, ale je to trošku mätúce, tak si tu dajte pozor.
Tak teda kadiaľ?
Pred nami sa otvára krásny pohľad na planinu, ktorú budeme musieť vyšľapať. Tu nastupuje prudšie stúpanie, ale aspoň si trošku rozhýbeme telá.
A stúpame...
Spätný pohľad do zasneženej bielej doliny je parádny. Na konci opäť vchádzame do lesa.
Na zohriatie ideálne.
Stúpanie je tu už naozaj prudké a chôdzu po zamrznutom povrchu nám uľahčujú turistické paličky. Netreba sa na ne ale spoliehať na sto percent, čomu nasvedčuje aj hukot za mojím chrbtom. Bracho si tam ''leží'', ale nevyzerá, že by odpočíval. :-)
Po štvornožky to je jednoduchšie.
Táto trasa je menej navštevovaná, čo vidieť aj na slabšom značení. Mne to ale vyhovuje, aspoň tu nie je veľa turistov. Po ''vyšplhaní sa'' hore pokračujeme úzkym chodníčkom. Značka odbočuje doľava priamo hore. Trasa je ale zaterasená popadanými stromami, a tak pokračujeme ďalej po prešľapanom chodníčku, ktorý nás dovedie až k nejakej opustenej chatke (1370 m n. m., 12:40 hod.). Je otvorená a dalo by sa tu celkom v pohodičke v dobrom spacáku aj prespať.
Chatka v zajatí stromov.
All inclusive.
My si tu dávame len krátku prestávočku a pokračujeme ďalej. Pozriem do mapy a určujem približný smer. Ide tu nejaká cestička, tak ideme po nej, no začína klesať, tak to rezneme priamo hore.
Cestou - necestou.
Po chvíľke predierania sa porastom vychádzame na planinu. Otvárajú sa pred nami pekné výhľady a pod nami vidíme aj časť doliny, ktorou sme vystupovali hore. Ešte ale nie sme hore, keďže sme vrchol trošku obišli. Smer je jednoduchý, ďalej priamo hore. Vyštveráme sa po skale a miernym stúpaním prichádzame na vrchol k nivelačnej tyči (1461 m n. m., 13:10 hod.). Nič viac tu nečakajte.
Nivelačná tyč. Aké romantické...
Jedna taká vrcholová.
Vrchol je z časti zalesnený, ale výhľady sú celkom fajn. Vidieť je Smrekovicu, pohľadom dole vidíme Ľubochniansku dolinu a v diaľke sa v mrakoch ''hlási k slovu'' Nizkotatranský Salatín, na ktorý sme chceli ísť v rámci ''prespávačky'', čo sa nám snáď túto zimu ešte podarí.
Pocukrované vrchy.
Veľmi sa nezdržujeme, iba urobím pár foto a pokračujeme po červenej na Šiprúnske sedlo. Po ceste ešte odlovujeme kešku s názvom ''Siprun'' (geocaching - info).
Kde len môže byť?
A späť do Ružomberka
Vychádzame na nezalesnenú časť, kde sa objavujú parádne výhľady. V diaľke vidieť aj stĺp dymu stúpajúci z vysokého komína ružomberských papierní. Pod nami už vidím dnešné prvé turistické tabuľky. Na Vyšnom Šiprúnskom sedle (1385 m n. m., 13:45 hod.) sa napájame na zelenú značku, po ktorej pokračujeme na ''Sedlo pod Vtáčnikom''.
Kochajme sa pohľadmi.
Začína tu aj tyčové značenie, takže orientácia je aj v zime dobrá. Dávame si rýchlu obedovú prestávku. Nie žeby tu nebolo krásne, ale dosť sa ochladilo a jediné, čo nás teraz môže zahriať je pohyb. Ploskačka ''zostala'' doma. Našťastie svieti slniečko, ktoré sa nás ''snaží'' ako-tak zohriať. Táto časť trasy je zároveň aj cyklotrasou, musím sem niekedy zavítať na mojom dvojkolesovom tátošovi.
Tyčové značenie uľahčuje orientáciu.
Po ľavej strane vidím Kľak, na ktorom sme boli ešte dávno na silvestrovskom výstupe. Pár metrov klesáme a opäť stúpame do Sedla pod Vtáčnikom (1120 m n. m., 14:40 hod.), kde sa rozhodujeme kadiaľ ďalej. Buď budeme pokračovať po zelenej na ''Sedlo pod Sidorovom'', alebo si pôjdeme ''okuknúť'' po modrej Malinô Brdo. Nechávam rozhodnutie na brachovi, ktorý sa prikláňa k Brdu. Rozhodnuté, môžeme ísť.
Spätný pohľad na Šiprúň.
Zalesnenou časťou, zasneženou, ako v rozprávke, vystúpame až k vrchnej stanici lanovky ''Malinné'' (1209 m n. m., 15:00 hod.).
No, nie je to tu ako v rozprávke?
Tam dole ideme...
Na ochrannej sieti, ktorá asi slúži na ''záchranu'', keby niekto ''nestihol'' nastúpiť na lanovku je zachytený sneh a bracho si samozrejme nemôže odpustiť zhodiť ho, samozrejme, ako inak, na seba. Že sú chlapi ''veľké'' deti? Ale kdeže... :-)
Treba k tomu komentár? Myslím, že nie.
Popri vleku schádzame k hotelu Malina a napájame sa na cestu vedúcu až do Ružomberka. Z ''Vlkolínske lúky'' (820 m n. m., 15:45 hod.) som chcel pôvodne ešte ''vybehnúť'' po červenej na Sidorovo, ale bracho to jednoznačne zamieta a mne sa vlastne už tiež veľmi nechce. Modrá značka, na ktorú sme sa napojili vedie lesom ponad cestu, ale nejak sa mi chce ísť tentokrát po ceste.
Pozor, kolobežky!
V pohodičke, po cestičke.
Po ceste stretáme Poliakov, ktorí sa nás pýtajú, či je na Malinôm Brde niečo (rozumej krčma) otvorené, no nevieme. Za trištvrte hodinku chôdze prechádzame popri turistických tabuľkách s názvom ''Rázcestie pod Kalváriou'' (16:30 hod.). Ako tak na ne pozerám, trošku sa mi nezdá udaná nadmorská výška. I keď moje hodinky s výškomerom mám v oprave, no 860 m n. m.? To sme počas štyridsaťpäť minútového klesania vystúpali 40 výškových metrov? Tak takéto naberanie výškových metrov beriem. :-) Žeby tam namiesto osmičky mala byť šestka, čiže 660 m n. m.? Chybička se vloudila.
Aby to zobral čert! Však sme vyššie, ako pred trištvrte hodinou... ;-)
Nebo sa pomalyčky ''oblieka'' do oranžového kabáta, začína zapadať slnko. Do Ružomberka je to už iba niečo okolo polhodinky, takže v pohodičke stíhame aj skorší vlak.
Ružomberok.
Horí!
Schádzame dole popri Kalvarií (612 m n. m., 16:35 hod.), ktorá bola postavená v roku 1858 a ako jediná na Liptove sa pri nej nachádza aj štrnásť zastavení krížovej cesty. Teraz pri západe slnka vo mne toto miesto navodzuje takú magickú a pokojnú atmosféru.
Štrnásť zastavení krížovej cesty.
Už za tmy sa preplietame ružomberskými uličkami, prechádzame námestie, mostíkom ''prekračujeme'' rieku Váh a prichádzame k autobusovej a železničnej stanici (480 m n. m., 17:15 hod.). Máme slinku na pivečko, tak si kupujeme plechovkové a vychutnávame si ho pri čakaní na náš vlak.
Zaslúžené pivečko.
Poučení z cestovania v nedeľu si dokupujeme aj miestenku, no vlak je napodiv relatívne prázdny. Usadený v kupé a spokojný z dnešného putovania zaspávam...
Hlavné trasové body:
1. Podsuchá (560 m n. m., 10:00 hod.)
2. ŠIPRÚŇ (1461 m n. m., 13:10 hod.)
3. Ružomberok, stanica (480 m n. m., 17:15 hod.)
Info:
*vrch: Šiprúň, 1461 m n. m.
*miesto: Slovensko, Veľká Fatra
*dátum: 28.1.2014
*typ turistiky: pešia
*kto išiel: Peťo, Maťo
*trasa:
Podsuchá (560 m n. m., červená zn. / trasa mimo značky) -> ŠIPRÚŇ (1461 m n. m., červená zn.) -> Vyšné Šiprúnske sedlo (1385 m n. m., zelená zn.) -> Sedlo pod Vtáčnikom (1120 m n. m., modrá zn.) -> Malina, hotel (920 m n. m., červená zn.) -> Vlkolínske lúky (820 m n. m., modrá zn. / asfaltka) -> Rázcestie pod Kalváriou (620 m n. m., modrá zn.) -> Kalvária (612 m n. m., modrá zn.) -> Ružomberok, námestie (495 m n. m., ---) -> Ružomberok, stanica (480 m n. m.)
*dĺžka trasy:
Podsuchá -> Šiprúň: 8,3 km
Šiprúň -> Ružomberok, stanica: 12,6 km
spolu: 20,9 km
*čas (z toho prestávky):
Podsuchá -> Šiprúň: 3:10 hod. (30 min.)
Šiprúň -> Ružomberok, stanica: 4:05 hod. (30 min.)
spolu: 7:15 hod. (60 min.)
*prevýšenie:
Podsuchá -> Šiprúň: +915 m / -14 m
Šiprúň -> Ružomberok, stanica: +155 m / -1136 m
spolu: +1070 m / -1155 m
*vrchol: na vrchole sa nachádza nivelačný bod, vrchol je z časti zalesnený
*min. a max. nadmorská výška:
480 m n. m. (Ružomberok, stanica) / 1461 m n. m. (Šiprúň)
*občerstvenie a voda: prameň pri ''Sedlo pod Vtáčnikom'', možnosť občerstvenia pri lyžiarskom stredisku Malinô Brdo (počas prevádzky), pohostinstvá v obciach, cez ktoré trasa prechádza
*východ a západ slnka: 7:17 hod. / 16:32 hod.
*počasie: -1 až +2 °C, jasno až polooblačno, slabý vietor
*lavínový stupeň: 1.
*doprava:
Tam: Bratislava (ŽSR) -> Ružomberok (BUS) -> Podsuchá
Späť: Ružomberok (ŽSR) -> Bratislava (základné cestovné (spolu): cca 25 Eur / os.)
*obtiažnosť: vhodné pre turistu s aspoň priemernou kondíciou (prudšie stúpania, dĺžka trasy a prevýšenie)
*mapa: Veľká Fatra (VKÚ Harmanec, č. 121, 1:50 000)
*užitočné internet. stránky: wunderground.com, shmu.sk, mountain-forecast.com (počasie), laviny.sk (info o lavínovom nebezpečenstve), turistickamapa.sk (turistická mapa), cp.sk (cestovné poriadky), map24.com (automapa), geocaching.sk (info o geocaching-u)
*merania: prevýšenie, vzdialenosť (turistickamapa.sk)
Text / foto: Martin Slama
Zdroj informácií: internet, wikipedia.sk
