22.3.2014, sobota
Na Ostrô
Vezieme sa vo vlaku smer Ružomberok, kde budeme prestupovať na autobus. Bracho si dáva na raňajky tvaroh, čo by nebolo ani tak zaujímavé, ale, keď si ho vybaľujem zisťuje, že mu praskol a vytiekol do batoha. Nekvalitný obal? Nie! To som si len vyložil nohy na jeho batoh, priznávam sa. Na stanici si ešte dávame jedno fľaškové. Ako si tak popíjame, prichádzajú mierne podgurážení štamgasti. Ich rozhovor je jednoznačný a vieme z neho zistiť, že Fero (jeden zo štamgastov) je nenáročný a zbytočne nevymýšľa. Ako sme to zistili? Jednoducho, tu je prepis ich rozhovoru › otázka jeho kamaráta: ,,Fero, čo si dáš?; Ferova odpoveď: ,,Čo točí!" (v preklade - Čo nalieva!) :-) ).
V Ružomberku.
V obci Biely Potok vystupujeme pri moste, kde začína aj značenie (520 m n. m., 12:45 hod.). Kúsok prechádzame obcou, no za chvíľku už vchádzame do útrob lesa.
A štartujeme.
Po chvíľke chôdze nastupuje celkom prudké stúpanie. Aspoň sa hneď zo začiatku trošku ''popreťahujeme'', tak to mám rád, načo sa zdržovať nudnou chôdzou... :-) Po ceste na zemi vidíme nejakú potrhanú srsť. V duchu si ''namýšľam'', že to tu išla nejaká panička v kožuchu, ktorý jej už trošku pĺzol.
Keď musíš, tak musíš...
Po zelenej prichádzame na ''Sedlo Brdisko'' (775 m n. m., 13:25 hod.), odkiaľ by mala byť ešte trištvrte hodinka na vrch Ostré.
Čo sa čudujete! Ešte ste nevideli krompáč v lese?
Prudké stúpanie strieda pohodová chôdza po hrebeni, no tú zase strieda prudké stúpanie. Okolo seba už vidíme aj prvé zárodky snehu, ktorého si tento výlet ešte užijeme, až veľmi.
Tak táto značka si už svoje odslúžila...
Ostré (1087 m n. m., 14:15 hod.), respektíve Ostrô, je významným miestom obranných bojov SNP. Organizujú sa tu aj stretnutia na pamiatku padlých vojakov. Dávame si krátku obedovú prestávku, keďže nám už trošku vyhladlo. Počasie sa ''mračí'', takže výhľady sa pred nami skrývajú.
Na Ostrôm.
Aspoň nejaké výhľady.
Skratka, zvaná predlžovačka
Klesáme po zelenej a po ceste si dávame ešte odbočku ku hrobu neznámeho vojaka. Je hrozné predstaviť si, ako to tu muselo vyzerať počas krutých bojov.
Lesnou cestičkou...
Hrob neznámeho vojaka.
Na Sedlo Teplice (945 m n. m.) prichádzame niečo pred treťou poobede. Tu sa treba zo zelenej odpojiť a pokračovať ďalej žltou značkou až k pamätníku SNP v Ludrovskej doline. Orientácia je tu jednoduchá a zablúdiť je naozaj umenie. ''Umenie'' mám rád a po nahliadnutí do GPS-ky zisťujem, že sa nám to podarilo. Pri kecaní sme si ani nevšimli a zo žltej značky sme zišli na nejakú inú lesnú cestu. No nič, nasleduje overené riešenie. Cesta priamo dole... Sme v chránenej krajinnej oblasti a viem, že by sa nemalo chodiť mimo značenie, ale keď sa budete, ako sa hovorí, správať ako zviera, iste vám to prepáčia. Prichádzame k potoku, ktorý by nás podľa mapy mal ''zaviesť'' až k spomínanému pamätníku, a tak sa aj stalo. Vychádzame na lúku a nachádzame sa v Ludrovskej doline (619 m n. m., 15:40 hod.).
Pamätník SNP v Ludrovskej doline.
Pozeráme do mapy a máme dve možnosti na výber. Buď sa po červenej vrátime do obce Ludrová, kde sa zelenou dostaneme až k útulni alebo budeme pokračovať po kratšej trase mimo značky, popri jedného z prítokov potoka Ludrovčanka. Podľa mapy je druhá možnosť o dosť kratšia, čo ale samozrejme nemusí znamenať, že bude aj rýchlejšia, ako neskôr zistíme. Chvíľku ešte pokračujeme po červenej popri prístrešku smer Hučiaky, no asi po tristo metroch zo značky schádzame a odbočujeme doľava cez potok do lesa.
Z asfaltky do lesa.
''Skok'' cez Ludrovčanku.
Niekedy jednoducho rád zídem zo zaužívaných chodníčkov a prechádzam skoro-nedotknutou prírodou. To bola ale iba moja ideálna predstava. Viditeľne je aj táto časť využívaná, a to pre ťažbu dreva. Škoda. Príroda je tu ale aj tak krásna a doslova si chôdzu touto časťou trasy užívam.
Jedna umelecká...
Hore potokom.
Ako orientačný bod využívame opäť potok, ktorý nás vyvádza čím ďalej, tým prudším stúpaním až na širokú lesnú cestu (850 m n. m., 16:50 hod.). Pôvodne som myslel, že treba pokračovať po nej, ale po chvíli pri posede zisťujeme, že sa musíme vrátiť a pokračovať ďalej priamo hore na mieste, kde sme sa na cestu napojili.
''Luxusný'' posed.
Pohodlíčko.
Základná výbava na dlhé večery.
Je päť hodín večer a pomalyčky nám ubúda z denného svetla. Vyzerá to tak, že dnes ešte použijeme aj čelovky. Ako do teraz bolo snehu pomenej, tak ho začína byť celkom dosť. Občas sa už aj zaboríme. Z prudkého stúpania prechádzame do ešte prudšieho, sklon je tu aj 50°. Problém nám pri stúpaní ale najviac robia popadané stromy a predieranie sa pomedzi ne. Niekedy pozriem do GPS-ky, ktorá je v tomto prostredí celkom fajnová pomôcka. Za tmy je to tu celkom strašidelné. Cítil by som sa tu celkom neisto, keby som bol sám. Postupujeme pomaly, ale podľa výškomera na hodinkách by to malo byť už iba pár výškových metrov.
Už iba kúsok chalani!
Konečne! Vychádzam na relatívnu rovinu a vo svetle čelovky sa na strome objavuje zelená značka. Čakám chvíľku na chalanov a podľa GPS-ky si ešte uľahčujeme hľadanie útulne. Je hmla, takže vidíme pred seba maximálne na jeden meter. Prichádzame ku chatke a vchádzame (1212 m n. m., 18:45 hod.). Parádička, je to tu super! Stolík, lavička, na ''posteliach'' aj matrace. Skoro, ako doma. :-)
Čo si dáte?
Zisťujeme, že by sa nám hodili sviečky, na čo sme ani nemysleli. Zachraňuje nás nejaká dobrá duša, ktorá ich tu pár nechala. Na budúce budeme vedieť. Vybaľujeme sa a zohrievame si celkom chutnú konzervovú stravu v podobe fazule v paradajkovej omáčke a mäsa. Mňam. Romantická večera pri sviečkach zaručená...
''Sporák''.
Samozrejme nemôže chýbať nejaký ten aperitív na chuť.
Na zdravie!
V chate je okolo jedného stupňa nad nulou, takže to je celkom fajn. Keď by vám bola zima, viem, ako by ste sa mohli trošku zohriať. Vyzlečte sa iba do spodkov a vybehnite na chvíľku von a urobte si pár kolečiek okolo chaty. Keď vojdete späť, oblečiete sa a vhupnete do spacáku a bude vám príjemne teplo. Odskúšané! :-)
''Letné'' foto. (prosím, nekomentovať :-) )
Útulná útulňa.
S Gregom si dávame ešte večernú partičku faraóna (áno, keď to chcete vedieť, tak som prehral) a ideme spať.
Pokračovanie nabudúce...
Text / foto: Martin Slama
Zdroj informácií: internet, wikipedia
