Himalájske dobrodružstvo na Island Peak (2. časť) /hiking/

Autor: Martin Slama | 21.2.2016 o 15:20 | (upravené 22.5.2016 o 22:22) Karma článku: 9,10 | Prečítané:  3295x

Tak a je tu pokračovanie nášho Himalájskeho dobrodružstva. Stúpame vyššie, dýcha sa nám ťažšie. Ako pekne sa to rýmuje. Nech sa páči, ideme...

 

18.9., štvrtok

Bez vody to nejde

V noci som veľmi dobre nespal. Stále som sa budil a cítil som, že mám zvýšenú teplotu. Prisudzujem to tomu býčiemu mäsu, ktoré som včera zjedol a zmene prostredia. Aspoň u mňa je to tak vždy. Prvé dva – tri dni sa mi telo jednoducho prispôsobuje na iné prostredie a s tým spojené aj stravovacie návyky. Po ľahkých raňajkách (už mi tie vajíčka lezú na nervy) odchádzame o siedmej ráno z Jorsale (Thumbug) (2740 m n. m.), lebo v Namche chceme byť už okolo 10-tej, nech môžeme ísť s ostatnými ešte na aklimatizačný výlet.

Poriadok musí byť!

Po ceste z Jorsale je ešte jedna dedinka Larja Dobhan (2830 m n. m.), kde si chcem dokúpiť vodu. ''Menší'' problém je ale v tom, že všetko je zavreté a žiadna možnosť kúpiť vodu tam nie je. A ešte sa k tomu pridáva aj hnačka, čo sú ideálne podmienky dehydratácie. Pitný režim je vo vyšších nadmorských výškach primárny. Aj keď nepociťujete smäd, treba pravidelne piť. Pri nedostatku tekutín sa vám nadmerne zhusťuje krv, čo má za za následok zníženie tlaku a s tým súvisiace zhoršené zásobovanie tela kyslíkom.

Mosty nad riekou Dudh Kosi (Mliečna rieka).

Zo začiatku je to v pohode, no postupne je stúpanie prudšie a vidina dve a pol hodiny bez vody je dosť na nič. Dávame si kratšiu prestávku, kde opäť využívam služby WC. Je odtiaľto (nie z WC) vidieť prvý krát Everest. Začínam pociťovať nedostatok vody, postupujem čim ďalej, tým pomalšie a začína ma bolieť brucho. Prichádzame ku kontrole pred Namche (3340 m n. m., 9:40 hod.).

Namche Bazaar.

Namche Bazaar je vlastne horolezecko-turisticko-obchodné centrum, kde začína veľa expedícií a je tu ešte posledná možnosť v okolí dokúpiť si napríklad nejakú turistickú výstroj. V najbližších potravinách si s Ľubošom kupujeme vodu a malú Colu. Je mi jedno čo stojí (Cola stojí 400 NPR), potrebujem si doplniť nejaké cukry, na čo je Cola ideálna. O chvíľu sa stretáme s ostatnými. Tak sa po dvoch dňoch opäť vidíme. Ubytovávame sa v Holiday Namche (Namchebazar-2, Solukhumbu) (3440 m n. m.). Som dosť vyčerpaný, tak si dávam dvadsať minútového šlofíka. Celkom mi to pomáha, takže môžeme vyraziť (3440 m n. m., 11:30 hod.) na už spomínaný aklimatizačný výstup do výšky cca 3880 m n. m.. Takéto výstupy sú pri vyšších nadmorských výškach pre dobrú aklimatizáciu potrebné. Telo si postupne zvyká na vyššiu výšku a s ňou spojený nižší tlak vzduchu. Pre ideálnu aklimatizáciu sa odporúča denne vystúpiť o okolo 300 až 500 výškových metrov vyššie, samozrejme, závisí to od konkrétneho človeka, jeho kondície a predchádzajúcich skúseností s vyššou nadmorskou výškou. Predíde sa tým nebezpečnej, niekedy až smrteľnej, výškovej chorobe. Celkom fajn aklimatizačným kopcom v Európe je Mont Blanc (blog -> Prázdno na Mont Blancu). Treba si ale uvedomiť, že predošlá aklimatizácia nie je stála. Po niekoľkých týždňoch sa telo dostáva do ''pôvodného'' stavu, takže to, že ste boli pred pol rokom v Himalájach neznamená, že sa už nemusíte aklimatizovať! Dosť bolo teórie. Prudkým stúpaním šliapeme popri starom letisku.

Staré letisko.

Je to najvyššie položené letisko v Himalájach, ale v súčastnosti sa už nevyužíva. Khumjung, dedinka do ktorej smerujeme, je známa Hillaryho školou, ale aj budhistickou gompou (Khumjung Gomba), kde sa údajne nachádza Yetiho skalp.

Aj vo vysokej nadmorskej výške je takáto krása...

Keď sme už tu, bola by škoda sa tam nepozrieť. Vychádzame do výšky okolo 3880 metrov (13:20 hod.) na kopec nad dedinkou, odkiaľ po kratšej prestávke opäť zostupujeme asi 100 výškových metrov. Prechádzame cez Khumjung až ku gompe (3790 m n. m., 14:20 hod.).

Miestne deti.

Tu strážim ja!

Je ale bohužiaľ zavreté, ale ochotní miestni nám pomáhajú zohnať staršieho pána, ktorý je, ako sa ukázalo, vlastne správca gompy.

Nech sa páči, vstúpte!

Ako sa dozvedáme, toto je jeden z viacerých skalpov Yetiho. Ak sa dobre pamätám, mali byť traja. Kto vie, či je to skutočný skalp alebo tam po vonku ešte behá nejaký ten Yeti :--) . V každom prípade je to zaujímavý zážitok.

Tak, to je on!

Ďakujeme starčekovi, dávame mu nejaké to všimné a poberáme sa späť druhou cestou do Namche.

Práca na políčkach.

Lojzko, Ľuboš a Janko.

V Namche (3440 m n. m., 16:10 hod.) si ešte kupujeme nejaké vitamíny, na hoteli si dávam studenú sprchu (teplá stojí 400 NPR) a nakoniec večeru v podobe nejakých špagiet so zeleninkou (350 NPR) s čajom (60 NPR).

Ku koncu dňa sa počasie kazí. Treba s tým počítať...

Info:
*trasa: Jorsale (Thumbug) → Namche Bazaar → (aklimatizačný výstup → Khumjung → Namche Bazaar)
*čas (z toho prestávky): Jorsale (Thumbug) → Namche Bazar: 2:40 hod. (30 min.)
Namche Bazar → Khumjung → Namche Bazar: 4:40 hod. (60 min.)
spolu: 7:10 hod. (90 min.)
*prevýšenie // priemerná rýchlosť stúpania a klesania: Jorsale (Thumbug) → Namche Bazaar: +754 m / -54 m // +420 m/h / -420 m/h
Namche Bazaar → Khumjung → Namche Bazaar: +607 m / -607 m // +420 m/h / -480 m/h
spolu: +1361 m / -661 m
*min. a max. nadmorská výška: 2740 m n. m. (Jorsale) / 3880 m n. m. (kopec nad Khumjung)
*východ a západ slnka: 5:44 hod. / 18:01 hod.
*počasie: slnečno, neskôr zamračené, slabý vietor
*mapa: Everest Base Camp (Nepa Maps, č. NE519, 1:50 000)

 

19.9., piatok

Kláštor v Tengboche

Vstávame o 5:30, lebo ešte musíme porozdeľovať nosičom náklad, aby mal každý jeden ako-tak rovnakú hmotnosť. Po výdatnej cesnačke odchádzame z Namche (3440 m n. m., 7:45 hod.).

Polia nad Namche.

Hneď zo začiatku nastupuje prudšie stúpanie, no po čase už kráčame po pohodovom širokom chodníčku.

Údolie smerujúce k Lukle.

Cesta vedúca k horským velikánom.

Pred nami sa v diaľke objavujú majestátne zasnežené hory Himalájí. Onedlho začíname prudko klesať, takže to, čo sme si vystúpali, to si teraz celé zase zídeme. Schádzame do výšky okolo 3280 m n. m. (10:15 hod.), kde si dávame krátku prestávku. Prechádzame cez most, vedúci ponad rieku Dudh Koshi, do ktorej o pár výškových metrov priteká Imja Khola, zberajúca vodu z niekoľkých ľadovcov, z ktorých najvýznamnejší je Imja. Táto rieka nás bude ''sprevádzať'' až pod Island Peak. Opäť začíname naberať výškové metre a prichádzame ku ďalšej kontrole.

Vysušený jačí trus je ideálny na kúrenie. A nebojte sa, nesmrdí to...

Odtiaľto je stúpanie naozaj prudké, ale nemáme sa kam ponáhľať, takže postupujeme pomalším tempom, čo mi úplne vyhovuje. Ani by ste nepovedali, ako môže byť v takejto nadmorskej výške teplo. Zastavujem pri jednom z nosičov a hovorí mi lámanou angličtinou, že má 37 rokov. Jeho meno nám pripomína meno Roman, tak sme si ho tak ''interne'' pomenovali. Ja by som bol s takým nákladom, ktorý nesie, ešte niekde pri Namche. Ponúkam ho vodou, ale odmieta. Vodu pri sebe ani nemá, pije iba na miestnych prameňoch. Podľa výškomeru by sme už mali byť za chvíľku hore. O 12-tej (3860 m n. m.) sme v dnešnom cieli, dedinke Tengboche.

Lojzko a Roman. O čom tak môžu debatovať...

Na odporúčanie chlapíka z hotela v Namche sa ubytovávame v Tashi Deleck Lodge & Restaurant, nachádzajúcej sa hneď pri kláštore Tengboche. Myslím, že hovoril, že správcom tejto lodžie (je to svojím spôsobom hotel, len inak nazvané) je brat chlapíka z Namche. Však rodina si musí pomáhať, no nie?

Naše dnešné ubytovanie.

Zo začiatku som myslel, že to tu bude drahšie, ale dvojposteľová izba stojí na noc 400 NPR, čo je celkom dobrá cena, pod podmienkou, že si tu dáte niečo pod zub, čo u mňa problém nie je, keďže som hladný ako vlk. Ceny za ubytovanie sú všade ako-tak rovnaké, samozrejme treba počítať s tým, že čím vyššie, tým to bude o trošku drahšie, ale domáci zarobia hlavne na jedle, ktoré ponúkajú. Takže, keď sa ubytujete, tak počítajú s tým, že sa u nich aj najete a treba to brať do úvahy, aby nevznikli nejaké nedorozumenia. Ja som si vybral niečo podobné, ako u je u nás rizoto za 550 NPR. Je toho naozaj dosť a len tak-tak to do seba tlačím, ale keď pozriem na vedľajší stôl, kde sedí jeden z nosičov a už je v poradí asi tretí plný tanier, tak sa nemôžem dať zahanbiť a nakoniec to nejak dojedám. Ja viem, že treba doplniť energiu, ale kam sa to do neho vošlo, tak to vám nepoviem. Kto by si chcel dať po dobrom obedíku ešte teplú sprchu, tá stojí, tak ako v Namche 400 NPR. V poobedňajších hodinách využívame čas na návštevu kláštora.

Vstupná brána do kláštora.

Prichádzame ale vo chvíli, keď sa mnísi chystajú modliť. Jeden z nosičov nám ale ochotne vybavuje, aby sme sa mohli ísť aspoň na chvíľku pozrieť dovnútra. Je to najväčší budhistický kláštor v oblasti Solo Khumbu a mali by sa tu tiež nachádzať pozostatky Yettiho, mi sme už ale videli skalp v Khumjungu, tak si to pre tento krát odpúšťame.

Úsmev, prosím!

Miestny mnísi.

Na terase nášho hotelíku si ešte v hustej hmle, ktorá sa sem poobede prihnala, varíme čajík a zvyšok dňa už iba odpočívame...

Info:
*trasa: Namche Bazaar → Phunki Tenga → Tengboche
*čas (z toho prestávky): 4:15 hod. (45 min.)
*prevýšenie // priemerná rýchlosť stúpania a klesania: +857 m / -437 m // +420 m/h / -480 m/h
*min. a max. nadmorská výška: 3280 m n. m. (pri Phunki Tenga) / 3860 m n. m. (Tengboche)
*východ a západ slnka: 5:44 hod. / 18:00 hod.
*počasie: slnečno, neskôr zamračené a hmla, slabý vietor
*mapa: Everest Base Camp (Nepa Maps, č. NE519, 1:50 000)

 

20.9., sobota

Cez priesmyk Pheriche

Ráno sa zobúdzame do sychravého počasia. Ľuboša trošku pobolieva hlava, ale to je v tejto nadmorskej výške bežná vec. Dnes to nevyzerá na nejaké parádne výhľady. Ešte si pred odchodom varíme čaj. Von sa nám nechce, tak si zohrievame vodu na izbe. Správcovia to ale nemajú radi, keďže to nie je veľmi bezpečné, tak to robíme nenápadne. Čaj uvarený, nič nezačalo horieť, takže môžeme vyraziť. Po výdatných raňajkách, v podobe zemiačikov so zeleninkou, sa vydávame na ďalšiu časť nášho výletu. Z Tenboche (3860 m n .m.) odchádzame niečo pred ôsmou hodinou rannou. Prudkým klesaním schádzame do Deboche (3710 m n. m.), čo si samozrejme budeme musieť opäť klasicky vyšliapať. Tak to "mám rád".

Ako v pralese.

Na čo som si bral turistické topánky?

Ideme cez Pangboche (3930 m n. m.) a onedlho pretíname hranicu 4000 výškových metrov. Ide sa mi celkom fajn. Pohodička, klídek. Netreba sa nikam ponáhľať, máme času habadej.

Nový most to bohužiaľ nevydržal. Zrútil sa...

Rieka Imja Khola.

Miestne "graffiti"...

A zase tie ho..ná.

Prichádzame do Shomare (4010 m n. m., 10:15 hod.), kde si dávame prestávku a poniektorí si kupujú aj pivečko na posilnenie za ''smiešnych'' 700 NPR. Vysokohorská prirážka je tu už citeľná. Zo mňa sa od Namche stal dočasný abstinent :-) , pivečko si dám opäť až dole. Ak chcete urobiť radosť miestnym deckám, stačí, ak im dáte, napríklad nejaký cukrík alebo tyčinku. Skromnosť a úprimná radosť vám hneď ''otvoria oči'' a uvedomíte si, že niektoré naše problémy a hlavne priority sú doslova na zasmiatie.

Pozvoľným stúpaním vychádzame do priesmyku Pheriche vo výške 4270 metrov (11:55 hod.). Je tu celkom veterno, tak sa na chvíľku schovávam za pomník venovaný Michaelovi Knakkergaardovi Jorgensenovi, prvému Dánovi, ktorý vyliezol v roku 1995 na Everest.

Jorgensenov pomník.

Osudnou sa mu stala expedícia na Makalu z roku 1998, keď sa mu pri zostupe roztrhlo lano a 150 metrov dlhý pád neprežil. Pred nami sa objavuje náš dnešný cieľ, rovnomenná dedinka Pheriche.

Vzadu vidieť Pheriche.

Trošku ma začína pobolievať hlava, ale nie je to nič hrozné, tak si zatiaľ nedávam žiadny liek. Prechádzame rieku Lobuche Khola a vychádzame na planinu, odkiaľ je to už iba kúsok. Lojzko, ktorý má niečo s nosovou sliznicou išiel popredu a nachádzame ho u miestneho chlapíka na kávičke. No, má niekto väčšiu pohodičku?

Zručnosť miestnych "stavbárov"...

Do našej lodžie Mt. Kailash (4255 m n. m.) úspešne prichádzame o 12:40 hod. Po ubytovaní si dávame dobrú cesnačku a dohadujem ešte nejaké formalitky s nosičmi.

Skromné, ale celkom pohodlné.

Treba napríklad počítať s tým, že keď majú nosiči voľný deň, tak sa im ešte niečo pripláca na stravu a podobne. Izby sú celkom fajn, len na niektorých chýbajú periny. My sme využili svoje spacáky, keď ich tu už máme. Janko ale poprosil ''vedúcu'', či by mu nemohli doniesť nejaký paplón. Onedlho začal po všetkých izbách pobehovať jeden z nosičov a pýtať sa, kto si objednal popcorn. Nakoniec vysvitlo, že sa Janko s pani trošku neporozumeli, ale popcorn bol celkom dobrý. :-) Na večeru si ešte varím krupičnú kašu, keď som ju vyniesol až sem. Pripomína mi to, keď nám ju babka doma varievala poliatu roztopeným maslom a posypanú kakaom, mňam. Kto by potreboval využiť internet, má možnosť spojiť sa so svetom za 400 NPR na desať minút. Ja tú potrebu zatiaľ nepociťujem, dokonca mi takéto ''odpojenie'' vyhovuje...

Info:
*trasa: Tengboche → Pangboche → Pheriche Pass → Pheriche
*čas (z toho prestávky): 4:50 hod. (85 min.)
*prevýšenie // priemerná rýchlosť stúpania a klesania: +682 m / -287 m // +360 m/h / -420 m/h
*min. a max. nadmorská výška: 3710 m n. m. (Deboche) / 4270 m n. m. (Pheriche Pass)
*východ a západ slnka: 5:45 hod. / 17:59 hod.
*počasie: zamračené, hmla, slabý vietor
*mapa: Everest Base Camp (Nepa Maps, č. NE519, 1:50 000)

 

21.9., nedeľa

Hore do hmly

Dnes máme na pláne aklimatizačný výstup na niektorý z vrchov v okolí. Asmit, jeden z nosičov, nám poradil, že by sme mali prejsť cez kopec do Dingboche, ísť smerom k vrcholu Nangkar Tshang (5616 m n. m.), kde by sme mali vystúpiť do výšky cca 4800 m n. m. a vrátiť sa späť. Nám sa ale do Dingboche ísť nechce, tak si ako aklimatizačný vrchol vyberáme blízky kopec bez značenej trasy. Výrážame niečo po 9-tej hodine (4250 m n. m.).

Pripravený s nákladom.

Vraciame sa kúsok späť po chodníku, ktorým sme včera prišli a napájame sa na cestičku, ktorú si tu vyšliapali jaky. K prudkému stúpaniu sa pridáva ešte aj hustá hmla. V jednom okamžiku sa pozriem okolo seba a zrazu nikoho za sebou ani pred sebou nevidím. Skúšam na ostatných kričať, ale silný vietor moje slová odfukuje niekam do neznáma. Zastavujem a pokúšam sa nájsť nejaké obrysy postáv. Hore nado mnou sa objaví Lojzko s Jankom, tak pridávam do kroku, nech sa mi opäť nestratia z dohľadu.

Už ich vidím!

Prichádzam do výšky 4700 m n. m. (11:40 hod.). Skúšame chvíľku čakať, či sa niekto neobjaví, ale nikoho nevidíme, tak schádzame dole. O pár výškových metrov nižšie stretáme aj Miloša, s ktorým schádzame ďalších 100 výškových metrov, kde sú aj ostatní. Nie je dobré sa takto rozdeliť, to je samozrejmosť, ale keď sa vám to už stane, snažte sa vytvoriť menšiu skupinku a nezostať zbytočne sám.

Dúfam, že je z nejakého zvieraťa...

Dole schádzame po tej istej trase, prechádzame priesmyk Pheriche (4270 m n. m., 13:30 hod.) a vraciame sa spať do našej lodžie už nám známou trasou.

Slovakia.

Pomník venovaný obetiam hôr...

... kde sú samozrejme aj Slováci.

Večer ma trošku opäť pobolieva hlava, no vždy mi pomôže si aspoň na hodinku ľahnúť. Problém je v tom, že k bolesti hlavy sa ešte pridáva aj bolesť hrdla. Zatiaľ nechcem zbytočne do seba pchať nejaké lieky, tak si varím čaj a pri počúvaní hudby v slúchadlách zaspávam...

Info:
*trasa: Pheriche → Pheriche Pass → cesta mimo značenia do 4700 m n. m. → a späť
*čas (z toho prestávky): 4:20 hod. (80 min.)
*prevýšenie // priemerná rýchlosť stúpania a klesania: +581 m / -581 m // +420 m/h / -660 m/h
*min. a max. nadmorská výška: 4220 m n. m. (Stone Wall – miesto neďaleko Pheriche) / 4770 m n. m. (výška do ktorej sme vyšli)
*východ a západ slnka: 5:45 hod. / 17:58 hod.
*počasie: oblačno, hmla, k vrcholu silnejúci vietor, večer dážď
*mapa: Everest Base Camp (Nepa Maps, č. NE519, 1:50 000)

 

22.9., pondelok

Menšie nedorozumenie

Dnes (4255 m n. m., 7:55 hod.) pokračujeme do dedinky Lobuche, ktorá sa nachádza vo výške 4910 m n. m. . Podľa všetkého by malí ísť s nami ďalej iba traja nosiči, keďže železo (mačky, cepíny,...) nebudeme v nasledujúcich dňoch potrebovať.

Aj toto je krásne miesto...

... stačí otvoriť okno. Najkrajší výhľad z toalety.

To by mali preniesť cez kopec do dedinky Dingboche (4410 m n. m.) dvaja nosiči, s ktorými by sme sa mali o tri dni opäť stretnúť. Zaujímavé je, že dvaja nosiči, ktorí by s nami mali ísť za nami vôbec nejdú, ale na to sme už zvyknutí, že niekedy prídu až neskôr. Ide s nami iba Asmit a jeho kamarát, ktorí nič nenesú a posledný ide Roman, ktorý nesie svoj vak. Nezdá sa nám, že nám bude stačiť iba jeden vak, tak sa pre istou po asi hodinke chôdze pýtame Asmita, kde sú tí ostatní dvaja, s našimi vakmi. Asmit o ničom nevie (pritom sme to s ním včera večer ešte dohadovali), takže po dlhších dohadovačkách sa vracajú späť pre naše vaky a mi pokračujeme iba s Romanom.

Aj keď sa na niečom dohodnete predchádzajúci deň, radšej si to ešte potvrďte v deň odchodu, predídete tým zbytočnému zdržaniu a problémom. Všetko sa ale nakoniec vyriešilo a aj tak máme ešte dostatok času. Vychádzame do výšky 4620 m n. m. (10:00 hod.) na Dughla (Thokla). Je vidieť na zvyšujúcom sa počte turistov, že onedlho začína hlavná sezóna, ktorej sa chceme vyhnúť.

Miestna mikrovlnka.

Pokračujeme ďalej až prichádzame k nejakému vodcovi, ktorý má normálne nahlas pustené rádio s miestnou muzikou. Nič proti miestnej hudbe, ale lezie mi to už dosť na nervy, škoda, že chlapík nepozná niečo také, ako slúchadlá. Prudším stúpaním prichádzame (11:10 hod.) do priesmyku Thokla, vo výške 4830 m n. m., kde sa nachádzajú symbolické pomníky na počesť obetiam Himalájí. Je to zaujímavý pocit, keď sa pozeráte na okolité hory a zároveň sa prechádzate medzi pomníkmi a čítate si o nešťastiach, ktoré sa na nich udiali.

Len ticho stáť...

Po pár minútach chôdze sa pred nami otvára prekrásna rozsiahla pláň, kde sa ešte dávno nachádzal obrovský ľadovec. Normálne mi táto krása vyčaruje úsmev na tvári, ktorý si zo začiatku ani vôbec neuvedomujem. Tak aj za tento pohľad stála tá námaha.

Parádička!

Niekto si to ženie na koníkovi.

Lojzko ide s Romanom dopredu, ja sa ''vlečiem'' vzadu s Ľubošom a vychutnávam si ten pohľad.

Jaky majú prednosť. Treba im uhnúť..

Po čase nás dobieha aj Janko, s ktorým spolu prichádzame už iba miernym stúpaním do Lobuche (4910 m n. m., 12:30 hod.) a ubytovávame sa v Hotel Peak XV (staršie pomenovanie Everestu).

A sme tu.

Janko mi hovorí, že si akurát splnil jeden zo svojich snov, takže vlastne už vyššie ani nemusí ísť, ale samozrejme, keď sa zadarí, tak to využije. V takejto nadmorskej výške som po prvý krát. Zatiaľ som bol najvyššie na Mont Blancu (4810 m n. m.). Trošku ma opäť pobolieva hlava, tak si dávam overený polhodinový odpočinok a bolesť prechádza. Začína ma pobolievať aj koleno, s ktorým som mal menšie problémy ešte pred odchodom zo Slovenska po menšej nehode na biku, no dúfam, že to nebude nič vážne. Strava je už oveľa drahšia ako dole. Za 600 NPR si dávam slíže so zeleninou a tuniakom. No jesť sa musí. Za vodu si vypýtajú rovných 300 NPR. Ako si tak ležíme na posteli, prichádza do izby jeden s nosičov aj s našimi batohmi, ktoré malí ísť pôvodne priamo do Dingboche. Opäť sme sa asi trošku neporozumeli, za čo sa nám Asmit celý večer ospravedlňuje. Nevadí, stalo sa, ale od teraz mu budeme naše požiadavky asi pre istotu aj kresliť...

Info:
*trasa: Pheriche → Dughla (Thokla) → Thokla Pass → Lobuche
*čas (z toho prestávky): 4:35 hod. (115 min.)
*prevýšenie // priemerná rýchlosť stúpania a klesania: +708 m / -53 m // +360 m/h / -300 m/h
*min. a max. nadmorská výška: 4255 m n. m. (Pheriche) / 4910 m n. m. (Lobuche)
*východ a západ slnka: 5:46 hod. / 17:57 hod.
*počasie: jasno až polooblačno, neskôr zamračené, hmla
*mapa: Everest Base Camp (Nepa Maps, č. NE519, 1:50 000)
*merania: prevýšenie, rýchlosť stúpania / klesania, čas (Tissot T-Touch Expert)

 

 

Text / foto: Martin Slama
Zdroj informácií: internet, wikipedia

 

(Keby mal niekto chuť zahlasovať za môj blog: "BlogerRoka 2015"  Ďakujem!) 

 

Pokračovanie (3. časť) nabudúce...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?