Prespávačka pod Ohnišťom /hiking/

Autor: Martin Slama | 3.4.2016 o 22:47 | (upravené 4.4.2016 o 9:29) Karma článku: 7,09 | Prečítané:  2576x

Tak, ako každý rok, aj tento som sa snažil zorganizovať nejakú, ako mi hovoríme, "prespávačku". Tentokrát sa zozbierali až štyria ľudia, čo je zatiaľ najviac za celú dobu týchto akcií.

Po vzájomných dohadovačkách, sme sa nakoniec úspešne zhodli na pláne nasledujúcich dvoch dní. Naším cieľom bude vrch Ohnište v Nízkych Tatrách s prespatím v útulnej Kolibe pod Ohnišťom. Pozor, netreba si ju zmýliť s Útulňou pod Ohnišťom, ktorá je už zrušená! Samozrejme, ako každý vie, plány sú na to aby sa menili, čo je aj náš prípad. Poďme ale na to pekne poporiadku.

 

23.1.2016, sobota

Štvorčlenná zimychtivá zostava, podľa abecedy – bracho, Greg, Ondro a ja – sa úspešne stretáme na Hlavnej šťani..., prepáčte, stanici. To je základ. Od teraz je všetko vo hniezdach... Pôvodne som chcel vyraziť skôr a ísť inou (rozumej dlhšou) trasou, ale po väčšinovom prehlasovaní som musel ustúpiť.

Zvládli sme to!

S prestupom v Liptovskom Mikuláši, vystupujeme z autobusu niečo pred jednou hodinou poobednou na zastávke Malužiná, rázcestie. Počasie je také, aké hlásili. Zamračené. Ale inak je celkom fajn, na zimnú turistiku ideálne. Vyrážame (740 m n. m., 13:15 hod.) žltým turistickým chodníkom vedúcim po lesnej ceste cez Svidovskú dolinu a samozrejme nemôže chýbať ani Svidovský potok, však, ako by to vyzeralo. Prihovára sa nám chlapík na ťažnom koni. Ide sa sním prejsť (samozrejme, chlapík sedí na ňom, takže sa vlastne išiel prejsť iba kôň, on sa išiel previezť), aby mu udržal kondičku.

To je tátoš!

S hmotnosťou blížiacou sa ku 600 kg dokáže utiahnuť až okolo dva a pol násobok svojej hmotnosti. Radí nám (ten chlapík), aby sme sa na mieste, kde sa bude oddeľovať žltá značka od lesnej cesty pokračovali ďalej po ceste až do Svidovského sedla. Cesta je upravená až hore a je len o niečo dlhšia, ako turistický chodník. Prechádzame cez nejaký kameňolom, kde sa zdravíme s miestnym strážcom, ktorý nám s úsmevom oznamuje, že medvede by už mali spať, tak sa nemáme čoho báť. Hneď sa cítim bezpečnejšie. :-) Poslušne prechádzame popri strážnom hafanovi, ktorého tiež zdravíme (hav, hav), ale neodpovedá.

Bez slov...

Dva dopravné prostriedky. Ktorý si vyberiete?

Príroda musí niekedy ustúpiť ľudskej ruke.

Na rozohriatie je mierne stúpanie úplne ideálne (po slivovici). Prichádzame (920 m n. m., 14:05 hod.) na spomínané miesto, kde sa z cesty žltá značka odpája. Vidina upravenej lesnej cesty nás presviedča a pokračujeme po nej.

Tu máte na výber.

Aj tu ale treba dávať pozor kam smerujete, lebo približne vo výške 1010 m n. m. (14:30 hod.) sa cesta rozdvojuje. Tu treba pokračovať doprava (180° otočka). O štvrť na štryri vychádzame na Svidovské sedlo (1133 m n. m.).

Svidovské sedlo.

Už aj odtiaľto sú pekné výhľady.

"Trošku" tu prefukuje studený vietor z druhej strany, ale aj tak za chvíľku začneme prudko stúpať hore, takže sa poriadne zohrejeme. Mala by tu byť aj keška "Svidovske sedlo - Pamatnik (GC2WQEG)", tak ju po úspešnom hľadaní aj nachádzam.

Pamätník SNP. Tu by mala niekde byť...

... a mám ťa!

Úloha splnená, ešte si dať niečo pod zub a môžeme pokračovať. Po dvadsať minútovej mrazivej prestávke vyrážame po zelenej smer Ohnište. Rázcestník nejakým nedopatrením ležal na zemi, a zelené značka na ňom ani nebola označená, tak si treba dať pozor, aby ste omylom nepokračovali na Rovnú hoľu. Pomôcka: Choď na sever! (poznámka: Ak máš kompas.). O pár výškových metrov sa značka stáča o 90° doľava do lesa a nastupuje spomínané prudké stúpanie. Slnko (ktoré nie a nie vykuknúť spoza mrakov) pomaly zapadá a je to cítiť aj na teplote. Kto by to bol povedal, ale je celkom zima. Nevadí.

Jeden z posledných výhľadov. Zajtra má byť zamračené a hmla.

Po prudkom stúpaní nasleduje brodenie sa v snehu a občasné poblúdenie si v tmavom lese, takže telo ani nemá čas vychladnúť. Len tak pre info. Nie všetky stopy v snehu znamenajú správny smer. Žijú tu aj zvieratá, ktoré nemusia mať spoločný cieľ, ako máte vy! Toľko k spomínanému blúdeniu. Pomáhame si GPS-kom a onedlho vychádzame na lúku. V diaľke vidieť stopy (dúfam, že nejakého turistu), tak sa na ne napájame. Pred nami sa zo šera vynára silueta chaty. Tak a sme tu! Nikto nikde, takže dnes bude celý tento luxus iba náš (1444 m n. m., 17:10 hod.). Vnútri sú štyri celkom pohodlné, spojené (tzv. manželské) postele. Je tu možnosť sa ešte vyspať aj vzadu na vyvýšenom mieste, ale dosť tam teraz prefukuje. Ako nám hovoril "chlapík na koňovi", mala by byť opravená strecha a vyzerá, že niečo pravdy na tom bude. Keby ste potrebovali vodu, mala by byť asi 30 minút odtiaľto, po zelenej značke (smerom na Slemä) studnička pod Michalovským sedlom (bližšie info o chate: http://hiking.sk/hk/ar/653/koliba_na_ohnisti.html).

Niečo na privítanie. (Ak sa poriadne pozriete, z fľaše sa dymí. Lebo je to čaj...)

Uvelebujeme sa a chystáme si dať niečo dobré na večeru. Vyzerá to tak, že na ohnisku bola pôvodne aj nejaká piecka, ale zostala po nej iba rúra na odvod dymu. Dreva je vo vnútri nanoseného dosť, čo by malo znamenať, že keď niečo miniete, tak by ste mali doložiť do zásob pre druhých. Na provizórnom stolíku sú aj sviečky, nejaké zápalky, pečené kura s plnkou a iné veci. Aj vám tu niečo nesedí? To ja len, či aj vnímate, to čo čítate. Samozrejme, zápalky tam neboli. :-) Odvod dymu v podobe rúry, ktorá je meter a pol nad ohniskom veľmi nefunguje a ako časom zisťujeme budeme vyúdení ako klobásky. Nevadí, hlavne, že je pohoda a relatívne teplo, lebo vonku je asi -7 °C.

Vlastne, nie je až taká veľká zima.

Na večeru budú opekané nohy s fazuľkou z konzervy. Mňamka.

Po luxusnej "konzervovej" večeri (mäsko s fazuľkou, zaliate jemne sladkou paradajkovou omáčkou – znie to dobre, že?) a pár dezinfekčných štamprlíkoch zaspávame v našej "údiarni".

 

24.1.2016, nedeľa

7:00, budíček! Oheň cez noc samozrejme zhasol, ale vyúdení sme teda poriadne. Nevadí, však aj to je vôňa prírody.

Dobré ránko!

Balíme si svoje pakšametle, na raňajky si dávam zmrznutý kakaový závin a k tomu teplý čajíček. O 8:30 hod. (1444 m n. m.) sme pripravení vyraziť smer Ohnište.

Spoločenská.

Koliba na Ohništi.

Cez noc napadlo trošku nového snehu, ale povrch je zamrznutý, tak sa ani veľmi nezabárame. Pri rázcestníku "Pod Ohnišťom" (1475 m n. m., 8:40 hod.) sa napájame na zelenú značku. V letnom období by to malo byť na vrchol ešte 20 minút. Teraz je pohyb sťažený hlbokým snehom, a k tomu sa ešte pridávajú popadané stromy na chodníku. Tie zasnežené, ktoré ešte stoja, vo mne navodzujú spomienky na nedávne vianočné sviatky.

Druhé Vianoce.

O 9:15 hod. sme hore na Ohništi. Má vlastne dva vrcholy, kde ten hlavný má 1538 m n. m. . Nachádzajú sa tu dve prírodné zaujímavosti. Prvou je, tzv. Veľká ľadová priepasť, ktorá sa svojou hĺbkou 125 m radí medzi najhlbšiu priepasť tohoto pohoria.

Ohnište.

Ku druhej zaujímavosti chceme ešte pokračovať ďalej na západ mimo značenia, kde by sa malo nachádzať najväčšie, 10 metrov vysoké skalné okno (respektíve skalná brána) na Slovensku.

Chodník uzavretý.

Smerom ku skalnému oknu.

No po asi pol hodinke šľapania nám v tom bráni zamrznutý chodníček, kde by bolo zbytočné riskovať pokračovať ďalej, a tak sa vraciame späť na Ohnište (1538 m n. m., 10:20 hod.).

Tu by sa hodili "mačky".

Otáčame naspäť.

Pokračujeme po zelenej naspäť k rázcestníku "Pod Ohnišťom" (1475 m n. m., 10:50 hod.), kde sa rozhodujeme, kadiaľ pokračovať. Môj pôvodný plán bolo ísť ďalej po zelenej cez Slemä až do Liptovského Hrádku. Po trase ale očividne nikto dlhšiu dobu nešiel, takže by sme sa museli veľkú časť trasy boriť v hlbokom snehu, a tak sa po vzájomnej dohode rozhodujeme pre zostup po tej istej trase, ktorou sme prišli včera. Znie to jednoducho – po tej istej trase – ale spleť našich a zvieracích stôp nás celkom pekne zmiatla. Skúšam použiť GPS-ko, no menší problém nastáva, keď sa zrazu po opätovnom nájdení družíc nachádzame úplne inde, ako pred minútou. Pokračujeme ešte chvíľu ďalej, ale po zistení, že chodíme v kruhu nachádzame naše stopy, a tak je najlepšie vrátiť sa naspäť a skúsiť to ešte raz. Po asi hodinke sme opäť na lúke (1410 m n. m., 12:10 hod.). No nič. GPS-ko odkladám a na rad nastupuje klasická, provizórne vytlačená mapa. Určujem si pomocou kompasu na mojich hodinkách približný smer, akým by sme mali pokračovať. Boríme sa v snehu, preliezame spadnuté stromy. Tak tomuto ja hovorím zimná turistika.

Cestou - necestou.

Zelená značka vlastne obchádza skalné bralá Ohnišťa. V takomto prostredí je ju ale jednoducho nemožné nájsť. Vychádzame hore na hrebeň, kde po ňom musíme pokračovať na východ. Potvrdzujeme si to to ešte brachovým GPS-kom. O 13:50 hod. (1450 m n. m.) sa úspešne napájame na zelenú značku.

So spoločnými silami sme ju našli!

Aj takto sa dá zostupovať.

Schádzame dole na Svidovské sedlo (1133 m n. m., 14:30 hod.), odkiaľ pokračujeme po žltej značke popri zamrznutom Svidovskom potoku. Po ceste za zdravíme s Nemcami, ktorí sú tu na nejakom organizovanom turistickom zájazde. No, kto by to bol povedal, že tu teraz stretneme zahraničného turistu. Napájame (920 m n. m., 15:05 hod.) sa na, už nám známu, lesnú cestu, ktorou sme včera pokračovali na Svidovské sedlo. Opäť nás pri kameňolome (15:45 hod.) víta huňatý strážca (myslím toho psíka).

Hav, hav!

O necelú štvrť hodinku prichádzame na naše včerajšie východzie miesto "Malužiná, rázcestie" (740 m n. m., 16:00 hod.). Nastáva, ale menší problém s dopravou. Posledný autobus smerom do Liptovského Mikuláša odišiel asi pred troma hodinami, ale samozrejme podnikavá slovenská nátura sa nezaprie a na zastávke nachádzame číslo na taxi službu.

Číslo na taxi. Môže sa hodiť... (neplatená reklama :-) )

Za 20-cku nás chlapík berie na stanicu do Mikuláša. Ani sa nenazdáme a sedíme vo vlaku smer Bratislava, odkiaľ sme ešte včera odchádzali. Bolo super a dúfam, že si to na budúci rok opäť zopakujeme. Diky, chalani!

 

Hlavné trasové body:
23.1.:
1. Malužiná,rázcestie (740 m n. m., 13:15 hod.)
2. Svidovské sedlo (1133 m n. m., 15:15 hod.)
3. KOLIBA NA OHNIŠTI (1444 m n. m., 17:10 hod.)

24.1.:
1. Koliba na Ohništi (1444 m n. m., 8:30 hod.)
2. OHNIŠTE (1538 m n. m., 9:15 hod.)
3. Svidovské sedlo (1133 m n. m., 14:30 hod.)
4. Malužiná, rázcestie (740 m n. m., 16:00 hod.)

Info:
*miesto: Slovensko, Nízke Tatry
*dátum: 23. - 24.1.2016
*typ turistiky: pešia
*trasa:
23.1.:Malužiná, rázcestie (740 m n. m., žltá zn.) → Svidovské sedlo (1333 m n. m., zelená zn.) → lúka neďaleko rázcestníka "Pod Ohnišťom" (1430 m n. m., ---) → Koliba na Ohništi (1444 m n. m., ---)
24.1.:Koliba na Ohništi (1444 m n. m., ---) → Pod Ohništom (1475 m n. m., zelená zn.) → Ohnište (1538 m n. m., ---) → trasa smerom na Skalné okno (--- m n. m., ---) → Ohnište (1538 m n. m., zelená zn.) → Svidovské sedlo (1333 m n. m., žltá zn.) → Malužiná, rázcestie (740 m n. m., --- zn.)
*dĺžka trasy:
23.1.: 8,6 km
24.1.: 13 km
spolu: 21,6 km
*čas (z toho prestávky):
23.1.: 3:55 hod. (30 min.)
24.1.: 7:30 hod. (50 min.)
spolu: 11:25 hod. (80 min.)
*prevýšenie // priemerná rýchlosť stúpania a klesania:
23.1.: +777 m / -73 m // +360 m/h / -300 m/h
24.1.: +546 m / -1250 m // +420 m/h / -480 m/h
spolu: +1323 m / -1323 m // ---
*vrchol: na vrchole sa nachádza vrcholová knižka, sú z neho pekné výhľady, obmedzené na sever
*min. a max. nadmorská výška:740 m n. m. (Malužiná, rázcestie) / 1538 m n. m. (Ohnište)
*občerstvenie a voda: studnička pod Michalovským sedlom (30 minút od koliby, po zelenej značke (smerom na Slemä))
*východ a západ slnka: 6:23 hod. / 15:23 hod.
*počasie: zamračené, slabý vietor, k vrcholu hmla, -7 °C (1444 m n. m., 19:00 hod.)
*doprava:
Tam: Bratislava, hlavná stanica (ŽSR) → Liptovský Mikuláš (BUS) → Malužiná, rázcestie
Späť: Malužiná, rázcestie (Taxi) → Liptovský Mikuláš (ŽSR) → Bratislava, hlavná stanica
*obtiažnosť: vhodné pre turistu s aspoň priemernou kondíciou
*mapa: Nízke Tatry (VKÚ Harmanec, 1:50 000)
*užitočné internet. stránky: wunderground.com, shmu.sk (počasie), laviny.sk (info o lavínovom nebezpečenstve), turistickamapa.sk (turistická mapa), cp.sk (cestovné poriadky), map24.com (automapa), geocaching.sk (info o geocaching-u)
*merania: prevýšenie, rýchlosť stúpania/klesania, čas (Tissot T-Touch Expert Solar); vzdialenosť (turistickamapa.sk)

 

Poznámka:
Časť trasy v úseku Ohnište → Skalné okno (skalná brána) vedie po uzavretom turistickom chodníku cez územie národnej prírodnej rezervácie, kde nie je voľný pohyb návštevníkov povolený.

 

 

Text / foto: Martin Slama
Zdroj informácií: internet, wikipedia, hiking.sk

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?