Dvojdňový Mönch /hiking/

Autor: Martin Slama | 17.6.2016 o 23:35 | Karma článku: 3,08 | Prečítané:  552x

Minulý rok sme boli s KST Lozorno vo Švajčiarsku, s ubytovaním v horskej obci Adelboden. Bolo super! Hory, dobrá partia a parádne výlety. No, iba jeden sa mi vryl do pamäti a podľa mňa bol jeden z najlepších.

Bol to práve ten, ktorý neprebiehal presne podľa pôvodného plánu. Náš cieľ je vrch Mönch (v preklade z nemčiny – Mních), ktorý má niečo cez 4100 m n. m.. Nachádza sa v Bernských Alpách, konkrétne v regióne Jungfrau. Patrí medzi jednu z jeho dominánt a zo strán ho ''strážia'' tiež nemej známe vrchy Eiger (3970 m n. m.) a Jungfrau (4158 m n. m.). Prvovýstup bol uskutočnený v roku 1857. Čo je tu ale hlavným lákadlom aj pre ''neturistov'' je práve železnica, ktorou sa aj mi vyvezieme do východzieho bodu, kde budeme začínať náš výlet. Ozubnicová železnica Jungfraubahn je mimo iného zaujímavá aj tým, že jej konečná stanica je so svojou nadmorskou výškou 3454 m n. m. najvyššie položenou železničnou stanicou v Európe, z čoho vychádza aj jej pomenovanie ''Top of Europe''. Práve preto by cestujúci mali počítať s tým, že v tejto nadmorskej výške je nižšia teplota a hlavne je tu nižší tlak (cca 60 % normálneho tlaku), čo môže mať za následok menšie zdravotné problémy. Zakladateľom dráhy, ktorej stavba začala v roku 1896 bol prieskumník Adolf Guyer-Zeller. Jej celková prevádzková dĺžka je 9,3 kilometra, z čoho približne 7,1 kilometra tvorí tunel vyrazený práve do hôr Eiger a Mönch. Celkové prevýšenie je 1393 m a najvyšší sklon 25 %. Na trati sú celkom štyri stanice, z ktorých dve ponúkajú výhľad cez veľké okná na okolitú krajinu. Zaujímavosťou je, že v prípade nepriaznivého počasia používajú tieto štôlne horolezci na únik zo severnej steny Eiger-u. Pre začiatok by teórie stačilo, môžeme vyraziť.

 

9.7.2015, štvrtok

Náš jednodňový (čo bol ale iba pôvodný plán) výlet začíname v horskej obci Grindelwald, ležiacej v nadmorskej výške 1034 m n. m.. Tu využívame železnicu, ktorou sa vyvezieme do výšky 2061 m n. m. do stanice Kleine Scheidegg, kde má začiatok už spomínaná Jungfraubahn.

Železničná stanica v Grindelwald-e.

Dobré je, ak idete väčšia skupina, rezervovať už dopredu lístky, nech to zbytočne nemusíte riešiť až na mieste. Lístky sú celkom drahé, stáli myslím niečo okolo 140 CHF (www.jungfrau.ch), ale môžem vám povedať, že to za to stojí. 7:20 hod. vyráža náš vláčik a o 7:50 hod. prestupujeme v stanici Kleine Scheidegg (2061 m n. m.).

Tento je náš.

Už cesta je parádny zážitok, o výhľadoch vám ani nebudem písať. Prechádzame stanice Eigergletscher (2329 m n. m.), Eigerwand (2865 m n. m.) a Eismeer (3158 m n. m.) až prichádzame na konečnú stanicu Jungfraujoch (8:50 hod., 3454 m n. m.).

Jeden z výhľadov cez veľké okná na jednotlivých zastávkach.

''Vyliezame'' von zo stanice na slniečko, ktoré je tu naozaj prudké, keďže na oblohe nie je ani obláčik. Každopádne je dobré sa tu poriadne namazať (myslím krémom).

V pozadí vidieť vstup do stanice.

Môžeme vyraziť (3471 m n. m., 9:15 hod.). Prechádzame po ratrakom upravenej časti trasy, kde sa po pravej strane rozprestiera najväčší alpský ľadovec Aletschgletscher.

Zo začiatku sa ide po upravenej ceste.

Po asi polhodinke prichádzame k miestu (3620 m n. m.), kde začína technickejšia časť a treba sa tu naviazať. Rozdeľujeme sa na skupiny a mne Lojzi prideľuje Hanku, Magdu a Igora.

Pri skale je už lepšie sa naviazať.

Po rýchlom občerstvení sme pripravení a plní energie a môžeme ísť na to (10:15 hod.). Stúpanie je prudšie, ale ide sa celkom fajn. Počasie má byť dnes dobré, no v prípade zhoršenia, by sa po tomto skalnom teréne išlo o poznanie horšie.

Prilba sa každopádne hodí. Hrozia tu padajúce kamene!

Prechádzame niekoľko technickejších pasáží až do výšky 3800 m n. m. (10:50 hod.), kde treba prejsť snehové pole, takže si nasadzujeme tzv. mačky. Tu nastáva prvé zdržanie, keďže poniektorí nemajú s nimi až také skúsenosti a nastáva problém pri ich nasadzovaní. Odporúčam si ich vyskúšať ešte na začiatku niekde na ubytovni, nech v tom máte tu hore už ako-takú prax. Nakoniec sa všetko úspešne podarí a môžeme pokračovať.

Jedna z technických pasáží.

Aj keď sú niektoré snehové časti iba kratšie a za nimi si musíte mačky dať opäť dole, je zbytočné riskovať a pokúšať sa o prechod bez nich. Ani neviete, ako sa vám šmykne noha a už ''letíte'' dole. V tom lepšom prípade vás udržia vaši ''kolegovia'' na lane, v tom horšom ich stiahnete so sebou.

Snehový úsek. Tu treba byť maximálne opatrný!

Mierne začíname zaostávať za skupinami pred nami, no je zbytočné sa ponáhľať, veď sa môžeme v prípade potreby otočiť späť. Prechádzame posledným najdlhším snehovým úsekom, kde sa míňame s už zostupujúcou prvou skupinkou. Hore je to ešte kus cesty, tak zastavujeme a dohadujem sa s ''mojím'' tímom, či pokračovať hore alebo to otočiť. Je vidieť ich odhodlanie a jednoznačne hlasujeme za pokračovanie vo výstupe. Na jednej strane si uvedomujem časový sklz, ale na strane druhej ma ťahá hore ten pocit, že vyjdeme na vrchol ako tím. Po ceste sa zdravíme ešte s druhou skupinkou a o 13:45 hod. vychádzame na 4107 metrov vysoký Mönch. Niet času na nejakú dlhšiu prestávku, tak si iba navzájom gratulujeme, robíme pár vrcholových fotiek a už aj pokračujeme tou istou trasou späť.

Vzadu môžete zahliadnuť ľadovec.

Tak sme to nakoniec zvládli.

Klesanie, hlavne po snehu, je nebezpečnejšie, lebo pri zostupe pôsobí pri kroku na plochu pod vašou nohou vyšší tlak a ani sa nenazdáte a šmyk je na svete. Preto, aj keď už nemáme veľa času na zostup ku železničnej stanici a odchodu posledného vlaku, neponáhľame sa a postupujeme opatrne.

Opatrne!

Počasie je zatiaľ dobré. Idem posledný, aby som mal ako-taký dohľad nad skupinou. Igor má trošku neistý krok, čo tiež mierne predlžuje čas zostupu, ale hlavné je nerobiť zbytočnú paniku, čo by situáciu zbytočne zhoršilo. Prechádzame snehovými poliami a niekoľkými technickejšími pasážami. V diaľke vidieť prichádzajúcu oblačnosť, čo je v horách v takejto neskoršej hodine normálna vec, len dúfam, že nás ešte nezastihne takto vysoko, lebo to by bol ''menší'' problémik.

Zmena počasia je v horách rýchla.

Ešte niekoľko výškových metrov a schádzame na ''pevnú zem'' (3620 m n. m., 18:10 hod.). V diaľke vidím našu druhú skupinu a navzájom si kývame. Posledný vlak ide dole o 18:30 hod., čo nemáme šancu stihnúť.

A sme dole.

Aj tak ale skúšame ísť na stanicu (3471 m n. m., 18:40 hod.) a tam sa pýtame, či ešte nejde dole nejaký ''pracovný'' vlak alebo, či sa tu nedá na stanici niekde prespať. Robotníci nám ale hovoria, že to kvôli bezpečnosti možné nie je a máme ísť naspäť a prespať na neďalekej horskej chate Mönchsjochhütte. Nič iné nám nezostáva, ako sa obrátiť naspäť a skúsiť to tam. Spájame sa ešte telefonicky s ostatnými, nech vedia, že tu zostávame.

Vrch Sphinx, na ktorom je rovnomenná výskumná stanica.

Morálka očividne trošku poklesla, ale na druhej strane sa mi to celkom páči, že si predĺžime pobyt v tak krásnom prostredí, akým je táto oblasť. Slnko už pomaly zapadá a tým pádom sa aj celkom ochladzuje. Hádžeme do seba niečo pod zub, aby sme dobili energiu a vyrážame (3471 m n. m., 19:00 hod.).

A naspäť hore.

Šľapeme po miernom kopci, prechádzame okolo odbočky (20:00 hod.), kde sme ráno odbočovali na Mönch a v diaľke už vidím chatu. Je to už iba kúsok a niečo pred štvrť na deväť vchádzame do chaty (3658 m n. m.).

Hanka, Igor a Magda.

Je tu celkom plno, takže hneď smerujeme na recepciu a pýtame sa na možnosť ubytovania. Vedúca nám hovorí, že majú voľné postele za 28 CHF, ale sú bez perín, takže si musíme k tomu dokúpiť ešte aj nejakú flísovú deku za ďalších 30 CHF. Bez rezervácie sa tu v tomto období len tak ľahko neubytujete. Nejak to ale dohadujeme a po oznámení, že tu budeme aj večerať nás dávajú na izbu, kde je desať postelí a dokonca sa ''našli'' aj periny, takže ''špeciálnu'' flísovú deku si kupovať nemusíme. Hustá teplá polievočka a orosené studené pivečko nám padlo vhod.

No, nech sa páči!

Nakoniec to vyzerá na celkom fajn dvojdňový výlet, s prespaním na horskej chate. Zajtra nás čaká zostup, ale v tejto chvíli si to tu naozaj užívam.

 

10.7.2015, piatok

6:30 hod. budíček! Prvý vlak dole ide až o 9-tej, ale chceme ísť na stanicu skôr, nech si ešte môžeme pozrieť ľadovú jaskyňu, ktorá sa na stanici nachádza a mimo iného by tam mala byť aj najvyššie položená predajňa mojej obľúbenej švajčiarskej hodinárskej značky Tissot. Spal som ako malé bábätko a som čerstvý, ako rybička. Po výdatných raňajkách v podobe slaninky a nejakého syra vyrážame z chaty (3658 m n. m., 7:10 hod.).

Milujem rána na horských chatách.

Počasie je také, ako včera. Slniečko a iba mierny vetrík nám ešte viac zlepšujú už tak dobrú náladu. Pohodovým, priam vychádzkovým krokom, prechádzame po časti, po ktorej už ideme štvrtý krát počas dvoch dní.

Kto uhádne, kto je kto?

Aj zdanlivo bezpečná cesta, skrýva svoje ''trhliny".

O 7:50 hod. schádzame ku stanici (3471 m n. m.), kde ešte skoro nikto nie je, keďže prví návštevníci prídu prvým vlakom až okolo deviatej. Aspoň máme kľud. Nad nami sa vo výške 3580 m n. m. nachádza výskumné laboratórium Sphinx, ktoré je postavené na rovnomennom vrchu. Keďže sa nachádza v takto vysokej nadmorskej výške sú merania veľmi presné, nakoľko je vylúčené znečistenie ovzdušia. Jej okolie a vyhliadková terasa je verejne dostupná, tak to využívame a rýchlovýťahom, nachádzajúcim sa v útrobách stanice, sa vyvezieme až hore.

Pár výhľadov z plošiny.

Sme tu naozaj skoro, nakoľko tu ešte iba upratujú, ale aspoň sa tu nemusíme predierať davom turistov, ktorí sa sem onedlho nahrnú.

Časť venovaná informáciam o výstavbe železnice.

Zomrelo tu veľa robotníkov.

Prechádzame ešte spomínanú prekrásnu ľadovú jaskyňu a ideme sa opýtať, či nám ešte aj dnes platí včerajší spiatočný lístok.

 Ľadovú jaskyňu by bolo škoda vynechať.

Už sa nám to chladí.

Najvyššie položený obchod Tissot.

Je to bez problémov a už sa vezieme (9:00 hod.). Vystupujeme na prestupnej stanici Kleine Scheidegg (2061 m n. m., 9:55 hod.), kde sa rozhodujeme, ako pokračovať ďalej.

Stanica Kleine Scheidegg.

Máme možnosť zviesť sa do včerajšieho východzieho bodu, obce Grindelwald a tam počkať, kým pre nás príde poobede náš autobus alebo si urobiť výlet až do miesta, kam sa dnes chystajú ostatní naši turisti. Ja som samozrejme za výlet, však sme v horách, tak, čo sa budem voziť, ale nechávam rozhodnúť ostatných. Opäť ma ''moja'' skupina potešila a rozhodnutie padá na výlet. Super! Ideálne by bolo ísť smerom na obec Lauterbrunnen, ktorá je odtiaľto vzdialená niečo pod tri hodinky chôdze. Každopádne tu je ale možnosť si trasu skrátiť a zísť do obce Wengen, vzdialenej hodinu a trištvrte a odtiaľ využiť vlak. Uvidíme, ako na tom budeme. Vyrážame o 10:20 hod. (2061 m n. m.). Míňame turistické tabuľky s názvom ''Wengernalp'' (1880 m n. m., 10:50 hod.) až schádzame ku rázcestníku ''Stalden'' (1665 m n. m., 11:30 hod.), kde sa rozhodujeme ako ďalej. Je tu viacero možností, ale máme ešte plno času a aj plno energie, takže rozhodnutie padá na Trümmelbach, čo je vlastne dve hodinky vzdialený ľadovcový vodopád, nachádzajúci sa pri obci Lauterbrunnen. A poviem vám, bolo to správne rozhodnutie. Po trase ešte stretáme ''terénkozu'' a prechádzame prekrásnou roklinkou (1120 m n. m., 12:45 hod.) pripomínajúcou mi náš Slovenský raj.

Skoč! Ja ťa chytím...

Voda si vždy nájde cestu.

Schádzame k dolnej časti už spomínaného ľadovcového vodopádu a popri rázcestníku ''Trümmelbach, 819 m n. m.'' (13:45 hod.) si to ženieme do reštiky, kde si dávam jedno orosené.

Tak, tomu sa hovorí pohodička.

S Hankou chceme ísť ešte pozrieť spomínané vodopády, keď sme už tu. Platíme vstupné 11 CHF na osobu, vyvážame sa výťahom a už stúpame po schodoch hore, k najvyššie položenej vyhliadke. Asi sme mali toho chodenia počas týchto dvoch dní málo. Je to vlastne zoskupenie desiatich ľadovcových vodopádov, ktoré sú ako jediné na svete prístupné tunelmi, zabezpečenými cestami a plošinami.

Oplatí sa to vidieť.

Pretečie tu až neuveriteľných 20 000 litrov vody za sekundu. Je to parádny zážitok vidieť niečo takéto. Potom už len čakáme pri ceste na náš autobus, v ktorom sa vítam s otcom a ostatnými turistami.

Vzadu prichádza náš autobus - Zlatovánek.

Podľa mňa to bol najlepší výlet, aký som počas tohto pobytu zažil. So super partiou v krásnom prostredí hôr. Práve takéto výlety, ktoré nevyjdú podľa presného plánu mám najradšej (ak to nie je veľmi nebezpečné) a vždy mi utkvejú v pamäti.

 

Hlavné trasové body:
9.7.:
1. Jungfraujoch (3471 m n. m., 9:15 hod.)
2. Mönch (4107 m n. m., 13:45 hod.)
3. Jungfraujoch (3471 m n. m., 18:40 hod.)
4. Mönchsjochhütte (3658 m n. m., 20:10 hod.)

10.7.:
1. Mönchsjochhütte (3658 m n. m., 7:10 hod.)
2. Jungfraujoch (3471 m n. m., 7:50 hod.)
… vlak ...
3. Kleine Scheidegg (2061 m n. m., 9:55 hod.)
4. Stalden (1665 m n. m., 11:30 hod.)
5. Trümmelbach (819 m n. m., 13:45 hod.)

Info:
*miesto: Švajčiarsko, Bernské Alpy
*dátum: 9. - 10.7.2015
*typ turistiky: pešia / VHT
*čas (z toho prestávky):
9.7.: 10:55 hod. (75 min.)
10.7.: 6:35 hod. (170 min. - vrátane čakania a jazdy vlakom)
spolu: 17:30 hod. (245 min.)
*prevýšenie // priemerná rýchlosť stúpania a klesania:
9.7.: +972 m / -785 m // +420 m/h / -360 m/h
10.7.: +44 m / -1286 m // +420 m/h / -600 m/h
spolu: +1016 m / -2071 m // ---
*min. a max. nadmorská výška:819 m n. m. (Trümmelbach) / 4107 m n. m. (Mönch)
*občerstvenie a voda: na chatách a v obciach, cez ktoré trasa prechádza
*východ a západ slnka: 5:38 hod. / 21:24 hod.
*počasie: jasno, neskôr polooblačno, slabý vietor
*doprava: autobus, vlak
*obtiažnosť: vhodné pre turistu s aspoň priemernou kondíciou (ideálna predošlá aklimatizácia na vyššiu nadmorskú výšku)
*užitočné internet. stránky: wunderground.com, mountain-forecast.com (počasie), jungfrau.ch (info o oblasti Jungfrau), map24.com (automapa)
*merania: prevýšenie, rýchlosť stúpania/klesania, čas (Tissot T-Touch Expert Solar)

 

 

Text / foto: Martin Slama
Zdroj informácií: internet, wikipedia

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?