reklama

Prekrásne Dolomity /hiking/

Dolomity sú horský masív, ktorý je súčasťou Álp tvorený vápencom a dolomitom. Najvyšším bodom je hora Marmolada, na ktorej je ľadovec (ktorých je tu viac ako 40) týčiaca sa do výšky 3343 m n .m. Územie pohoria sa rozdeľuje na Západné (Dolomiti di Brenta), Východné (Dolomiti d'Oltrepiave) a na juhozápade tzv. Malé Dolomity (Piccole Dolomiti).

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Deň prvý: Cestujeme...

Dolomity sú horský masív, ktorý je súčasťou Álp tvorený vápencom a dolomitom. Najvyšším bodom je hora Marmolada, na ktorej je ľadovec (ktorých je tu viac ako 40) týčiaca sa do výšky 3343 m n .m. Územie pohoria sa rozdeľuje na Západné (Dolomiti di Brenta), Východné (Dolomiti d'Oltrepiave) a na juhozápade tzv. Malé Dolomity (Piccole Dolomiti). Už ani neviem presne koľký krát som navštívil túto prekrásnu oblasť Talianska. Vždy som tu bol s rodinou, takže ferraty, ktoré sú v tejto oblasti veľmi vyhľadávané, neprichádzali do úvahy, ale tento krát mi spoločníka robil Gregus. Z Bratislavy je to 560 kilometrov a cesta po diaľnici by mala trvať 6 hodín aj 40 minút, ale ja som známy svojou obľubou starých ciest (nehľadajte v tom dôvod ušetrenia poplatkov za diaľnice), takže čas jazdy aj s dostatočným množstvom prestávok sa nám predĺžil na 11 hodín.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Doma si balím veci podľa svojho už overeného zoznamu a nesmiem zabudnúť aj na dostatočné množstvo jedla, lebo, keby sme si jedlo kupovali v Taliansku, tak by sa nám to''trošku'' predražilo. Pre Peťa prichádzam okolo deviatej pred jeho barák. Zdravím sa a zároveň lúčim s jeho mamkou a nakladáme do Fábie (náš klasický dopravný prostriedok :-) ) jeho pakšametle. Zadávam do GPS-ka náš dnešný cieľový bod Cortina d' Ampezzo a nezabúdam v nastaveniach trasy odškrtnúť políčko ''Nepoužívať diaľnice''. Vypočítava sa trasa... A môžeme vyraziť. Trasa po starých cestách má nevýhodu v tom, že sa dosť predĺži čas cestovania, ale ten, kto sa nikam neponáhľa a hlavne má rád jazdenie, tak môže ušetriť nejaký ten litrík PHM, ale hlavný dôvod je, že uvidíte viac z krajiny, ktorou prechádzate čo sa vám z diaľnice prechádzajúcou ponad ňu často nepodarí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Cesta celkom rýchlo ubieha a o niekoľko hodín sa nachádzame na talianskom území. Ubytovanie zabezpečené nemáme, a preto desať kilometrov pred Cortinou začíname pokukovať po nejakom útulnom miestečku na parkovanie a rozloženie stanu. Malých parkovísk popri ceste je tu požehnane a po chvíľke hľadania nachádzame jedno útulné približne dva kilometre od rekreačnej oblasti Fiames, kde sa nachádza aj kemp Olympia, takže pre tých, ktorí si chcú priplatiť za ubytko je tu možnosť. Kempy v Taliansku sú veľmi dobre vybavené za relatívne dobrú cenu, takže ak tam idete na dlhší čas a nechcete bývať v hoteli ''Parkovisko'', určite sa vám to oplatí. Ešte upozornenie. V národnom parku v Dolomitoch je samozrejme zakázané stanovať a kempovať mimo vyhradených miest, ale podľa mňa keď budete cez noc rozložený na parkovisku, nebudete skupinka dvadsiatich turistov a ráno si po sebe upracete a vypadnete a samozrejme sa nebudete správať ako idioti, tak vám nikto nič nepovie. To ''naše'' je vo výške cca 1480 m n. m. s dostatočným miestom ako pre auto, tak aj stan a dokonca aj s lavičkou. Rozhodnuté, zostávame...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po dlhej ceste sme vyhladli, tak si robíme niečo dobré sáčkové pod zub. Peťo ako vždy zabezpečuje varič bez ktorého by sme neobišli. Pomaly sa stmieva a je čas sa uložiť na spánok. Rozkladáme stan, ale problém je v tom, že som si doma zabudol karimatku, tak sa rozhodujem pre spánok v aute. Keď to potom hovorím ľudom, že som spal v aute, tak len krútia hlavou, ale mne sa v aute spí naozaj dobre. Večer si pustíme ešte nejakú hudbu a ako uspávací rituál sa nám na nasledujúce večery stáva hra Soliter. Pre neznalých je to klasická karetná hra, ktorá bola odjakživa dodávaná k Windowsu.

Deň druhý: Zmena plánu...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ráno vstávame do slnečného rána a vonku je príjemných 13 °C. No, proste ideálne počasie. Raňajkujeme, pakujeme svoje veci a vyrážame do štartovného miesta, ktoré by pre dnešný deň mala byť chata Capanna degli Alpini (1386 m n. m.). V priebehu dvoch dní sme chceli zdolať prekrásny vrch Monte Antelao (3246 m n. m.), pre ktorý sme sa rozhodli pri minulej návšteve Dolomitov. Pri ceste autom s Peťom premýšľame, či sme naozaj v Taliansku, lebo kde sa pozriete, tam vidíte české autá, českých turistov a české pivo, no nič, aspoň sa tu ľahšie dorozumieme. Po príchode na parkovisko zastavujeme pri tabuľke zákazu vjazdu a pri nej napísaný taliansky oznam, že cesta bude od zajtra uzavretá z dôvodu opravy cesty. Prehodnocujeme situáciu a usudzujeme, že asi by nebolo najlepšie ísť na chatu, urobiť výlet, ale nemať sa ako vrátiť späť, tak vyťahujeme mapu a pozeráme nejakú alternatívu. Po chvíľke sa rozhodujeme pre menší okruh na chatu Rif. G. Chiggiato. Na rozhýbanie je to ideálna trasa. Pokračujeme ďalej po rozbitej asfaltke a uznávam, že bude asi najlepšie, keď tu ten asfalt urobia nový. Prichádzame na parkovisko v chatovej oblasti Praciadelan ku chate Bar alla Pineta (1044 m n. m.). Odtiaľto by sa malo pokračovať po suťovej ceste až ku chate Capanna degli Alpini dostupnej aj autom, ktorá je jedným z východiskových bodov na Monte Antelao. Pozerám na tú cestu a rozmýšľam, že nabudúce sem pôjdeme nejakým terénnym autom, lebo trápiť Fábiu by som na takej ceste neriskoval a to už som s ňou prešiel rôzne cesty-necesty. Prezliekame a prezúvame sa do turistického, zdravíme sa s miestnym starčekom, ktorý si pofajčieva na slniečku a vyrážame o 10:50 hod. po značke číslo 255, ktorá sa onedlho napája na 260-tku. Pohodovým krokom postupujeme prudším stupákom do zalesnenej časti a ocitáme sa v lese. Ani som nevedel, že v Dolomitoch sú takéto prekrásne husté listnaté lesy, skoro, ako u nás v Karlovke. :-) Pri prameni (1645 m n. m.) studenej horskej vody, ktorou sa osviežime si dávame prestávku. Stúpame ďalej serpentínami a vychádzame z lesa o 12:55 hod. pri chate Rif. G. Chiggiato (1950 m n. m.).

Obrázok blogu

Pri chate.

Chata je otvorená, ale mi zostávame s Peťom vonku, lebo je tu naozaj prekrásne. Je tu iba rodinka, ktorá sa asi o chatu stará. Počas celej trasy sme nestretli žiadneho turistu, lebo táto oblasť je menej navštevovaná a to mi úplne vyhovuje, len vy a príroda, nikdo nikde... Dávame si niečo pod zub, lúčime sa a pokračujeme k blízkemu heliportu s hrdo vejúcou talianskou vlajkou, kde si dávame dlhšiu prestávku.

Obrázok blogu

Pohľad do doliny od heliportu.

Fotíme, pozeráme do mapy a pokračujeme po 261-tke. Prudkým klesaním prichádzame na lesnú lúku, ideme okolo opustenej chatke a dostávame sa znovu do lesa a neskôr prechádzame popri prístrešku Panny Márie.Zaujímavé je, že na miestnej skale je nejaký žltý lišaj, ktorý sme nikde inde po ceste nevideli. Hmmm, záhada alebo náhoda? Niekoľko desiatok metrov od dola je odhrnuté lístie až k prístrešku. Úžasné.

Obrázok blogu

Prístrešok so záhadným zjavením (myslím ten žltý lišaj, nie Peťa :-) )

Obrázok blogu

Odhrnuté lístie až k prístrešku.

Značenie je zatiaľ prehľadné a bezproblémové, ale to sa onedlho zmení. Dostávame sa do chatovej oblasti, kde vo výške 1337 m n. m. prichádzame ku značkám a mali by sme sa napojiť na 263-jku. Hľadáme, hľadáme, ale nenachádzame. No nič. Pozerám na hodinkách kompas a určujem približný smer, akým by sme mali ísť. Po trase sedia aj zákruty a chaty, ktoré sú na mape, ale značka tu nie je.

Obrázok blogu

Chatky v zajatí lesa...

Postupne prechádzame po mieste, ktoré vyzerá skôr ako zvieracia cestička, než ako značená trasa. Takáto cesta sa mi páči, niekedy vás už aj značky začnú nudiť a občas máte chuť odbočiť aj keď neúmyselne zo značenej trasy. Krátka prestávočka, pohľad do mapy, udanie približného smeru a môžeme pokračovať. Preskočíme pár stromov a onedlho sa napojíme na niečo, čo už pripomína turistický chodník. V diaľke počuť tečúcu vodu potoka okolo ktorého sme prechádzali smerom na chatu Bar alla Pineta. Vychádzame na známu rozbitú asfaltku (920 m n. m.) a vnútorne mám dobrý pocit, že niekedy, keď stratíte značku stačí mapa, kompas a nejaké tie skúsenosti a poradíte si. Na parkovisku pri aute si robíme polievku z bujónu (mňam :-) ). Deduško, s ktorým sme sa ráno zdravili zase posedáva na lavičke pred chatou a pofajčieva. Pohodička. Pri odchode na neho trúbime a on nám s úsmevom kýve na rozlúčku. O 17:20 hod. opäť prichádzame na naše parkovisko, ktoré našťastie nie je obsadené. Rozkladáme sa, večeriame a odpočívame.

Info:

*dátum: 5.7.2011

*trasa: chata Bar alla Pineta (parkovisko) → chata Rif. G. Chiggiato → chata Bar alla Pineta (parkovisko)

*čas (z toho prestávky): 6:30 hod. (75 min.)

*prevýšenie // priemerná rýchlosť stúpania a klesania: +1014 m / -1014 m // +540 m/h / -540 m/h

*min. a max. nadmorská výška: 920 m n. m. / 1950 m n. m. ( chata Rif. G. Chiggiato)

*občerstvenie a voda: turist. chaty po trase a po trase smerom na chatu Rif. G. Chiggiato sa nachádza prameň

*východ a západ slnka: 5:23 hod. / 21:07 hod.

*počasie: 13 °C (7:00, parkovisko pri Fiames, 1480 m. n. m.), cez deň do 24°C, polojasno, slabý vietor

*obtiažnosť: vhodné pre turistu aspoň s priemernou kondíciou

Deň tretí: Konečne pekná ferrata...

V noci pršalo, ale ráno sme sa opäť zobudili do pekného slnečného dňa. Oproti včerajšku sa ochladilo asi o 3 °C. Dnes by sme chceli ísť na neďalekú ferratu v oblasti Fiames s názvom M. Strobel. O 9:00 hod. prichádzame na parkovisko pri penzióne vo Fiames (1295 m n. m.) odkiaľ začína značka. Nemá číselné označenie, ale je jediná v blízkom okolí. Postupujeme lesom a neskôr kosodrevinou až k začiatku ferraty (1625 m n. m.). Spolu s menšou skupinkou ľudí sa prestrojujeme a navliekame si na seba sedák, ferratový set, samozrejme nemôžeme zabudnúť na prilbu a v neposlednom rade rukavice, ktoré naozaj uľahčujú pohyb po oceľovom lane a vrelo ich odporúčam. Zo začiatku to vyzerá, že sme sa strojili zbytočne, ale onedlho konečne začne spomínaná feratta.

Obrázok blogu

A začíname...

Nejaké tie úzke komíny, umelé aj prírodné vstupy a nachádzame sa v polovici ferraty. Tu začína jej najkrajšia časť. Kolmé steny s rebríkmi.

Obrázok blogu

Výhľady stoja za to.

Obrázok blogu

Po kolmej stene...

Obrázok blogu

...nasleduje ešte kolmejši rebrík.

Tu to musí byť veľmi nepríjemné, keď prší. Ešte pár výškových metrov a sme hore. Na vrchol P. Ta Fiames vo výške 2220 m n. m. prichádzame o 13:20 hod. Je tu dosť ľudí, úplný opak, ako na včerajšom výlete. Klasicky tu stretáme čecháčkovcov. Obed, fotenie, odpočinok. Na juhozápad od nás je vidieť vrchol Tofany Di Dentro, na ktorom sme boli minule a vedľa nej sa týčiacu Tofanu Di Rozes aj s vysutou lanovku, okolo ktorej sa nachádzajú tiež prekrásne farraty.

Obrázok blogu

Tofany.

Obrázok blogu

Bez slov.

Ešte nás čaká cesta späť, ale už nie je potreba ferratový set, tak si ho balíme do batohu. Pri ceste dolu sa pred nami otvára prekrásny pohľad do údolia. Je tu ešte možnosť odbočiť na ďalšiu ferratu Terza Cengia a predĺžiť si tak okruh, ale nám pre dnešný deň stačilo, tak pokračujeme pôvodným plánom. Tu treba byť opatrný, lebo suťoviskom, ktorým vedie značka je veľmi labilné a mohli by ste niekoho pod vami zraniť padajúcim kamením. Odporúčal by som znovu nasadiť si prilbu.

Obrázok blogu

Pozor tam dole!

Peťo má na nohách topánky, ktoré už s ním čo-to prešli a podrážka to dáva vedieť tým, že počas cesty dolu po suťovisku "spapala" dostatok kamienkov a musí si ich počas cesty vyberať.

Obrázok blogu

Minútka ticha za zničené topánky.

Na konci suťoviska sa napájame na červenú značku smerujúcou na severozápad, ktorej číslo si už bohužiaľ nepamätám a na našej staršej mape nie je ani označená. Túto mapu sme si ešte asi pred piatimi rokmi požičali od nášho kamaráta Dina, u ktorého sme boli každý rok ubytovaný v Cortine d' Ampezzo a týmto mu chcem za ňu poďakovať. Znovu vchádzame do oblasti kosodreviny. Napájame sa na lesnú cestu, značka číslo 208, kde stretáme početné skupinky cyklistov, lebo Dolomity sú veľmi vyhľadávané medzi cyklistami. Treba mať ale dobrú kondičku, keďže mnohé trasy majú veľké prevýšenia. Na parkovisku nás čaká Fábia a o 16:45 hod. končíme úspešne náš výlet. Dnes večer sa chceme ísť pozrieť do Cortiny, ale najprv by sme sa radi niekde umyli, lebo, ako sa hovorí...Čistota pól života. Neďaleko tečie rieka T. Boite, takže "umývarku" máme zabezpečenú. Po príchode k nej ale nastáva malý problém. V blízkosti sa nachádza turistický chodník a čo je "najlepšie" turistov je tu dosť. Hľadáme popri rieke nejaké nenápadné miestečko. Voda je ľadová, ale o to viac osvieži, cítite sa ako znovuzrodený. V Cortine si dávame pravú taliansku pizzu. Len vás chcem týmto upozorniť, že taliani si automaticky pripočítajú k účtu tzv. sprepitné (v ich reči je to poplatok za prestretie stola :-) ). Pri platení 50 eurovkou som chcel byť slušný a tak som zaokrúhlil sumu 26 Eur na 28. Trošku som bol prekvapený, keď ku mne prišiel čašník a vrátil mi dvadsku. :-) Ešte som pokúpil nejaké tie suveníry, popozerali sme pamiatky a mohli sme sa spokojní vrátiť na naše parkovisko. Zase začalo v noci pršať, ale to už sme vedeli, že to znamená pekné počasie na druhý deň, čo, ale nemusí byť pravidlom, ako sme zistili.

Info:

*dátum: 6.7.2011

*trasa: Fiames (parkovisko) → Via Ferrata M. Strobel → P. Ta Fiames → Fiames (parkovisko)

*čas (z toho prestávky): 7:35 hod. (110 min.)

*prevýšenie // priemerná rýchlosť stúpania a klesania: +1021 m / -1021 m // +420 m/h / -600 m/h

*min. a max. nadmorská výška: 1295 m n. m. (Fiames-parkovisko) / 2220 m n. m. (P. Ta Fiames)

*občerstvenie a voda: možnosť občerst. vo Fiames, po trase sa nenachádza prameň

*východ a západ slnka: 5:24 hod. / 21:07 hod.

*počasie: 10,5 °C (7:00, parkovisko pri Fiames, 1480 m. n. m.), cez deň do 23°C, polojasno, slabý vietor

*obtiažnosť: vhodné pre turistu s dobrou kondíciou a základnou znalosťou pohybu na ferratách, exponované úseky, nemalo by sa trpieť závratmi

Deň štvrtý: Dnes nebude pekne...

A je tu zmena. Ráno vstávame do zamračeného dňa. Dnes to nevyzerá na slniečko, ale aj také je horské počasie.

Obrázok blogu

Tak to je to "naše" parkovisko.

Máme na pláne ďalšiu ferratku, konkrétne na vrch Nuvolau (2575 m n. m.), a ak budeme stíhať aj na Averau (2649 m n. m.). Na tento výlet sa obzvlášť teším, lebo ešte dávno sme boli s brachom na chate Rif. Averau (2314 m n. m.) na bikoch a aspoň si oživím spomienky. Začíname o 9:55 hod. na parkovisku na priesmyku Passo Giau vo výške 2236 m n. m. Vrchol Nuvolau je celý zahalený v oblakoch, dúfam, že nás na ferratách nezastihne dážď.

Obrázok blogu

Do tej hmly ideme.

Obrázok blogu

Rozhranie krajov.

Po 443-jke by sme sa mali dostať k rázcestníku so 438-čkou a tou pokračovať. Hneď na začiatku sme na rozpakoch. Je tu nejaké iné číslo značky, tak pozeráme do mapy. Zatiaľ nás dobiehajú dvaja manželia, ako inak čecháčkovci, kde si pamätám, že mužská časť je Tomáš, ktorý, ako sme sa neskôr dozvedeli robí kachle, ale na manželkino (nie mojej) meno si neviem spomenúť a pýtajú sa, kadiaľ sa ide na ferratu. Aspoň budeme hľadať spolu, však viac hláv, viac rozumu. Pokračujeme ďalej po 443-jke a stretáme skupinku postarších zahraničných turistou. Pýtame sa ich na cestu a pochopili sme, že nám oznamujú, že ideme zle a na ferratu sa ide priamo hore. Neskôr sme sa dovtípili, že aj oni sa nás pýtali na cestu a iba išli za nami, zatiaľ čo mi sme išli priamo hore. No nič, nakoniec všetko dobre dopadlo a našli sme tú správnu odbočku, ktorá sa nachádza asi vo výške 2252 m n. m. Prudším stúpaním prichádzame ku začiatku ferraty. Manželia nám oznamujú, že toto sú ich začiatky vo ferratách, tak dúfam, že sa s nami budú cítiť bezpečnejšie. Nahadzujeme ferratový set a zdolávame prvé metre. Je to iba krátky úsek, ale bezpečnosť je na prvom mieste. Vychádzame na prekrásne skalné pole a v diaľke už vidíme chatu Nuvolau.

Obrázok blogu

Skalné pole a v pozadí chata Nuvolau.

Pred ňou sa nachádza ešte jeden krátky ferratový úsek a už ste hore (12:05 hod., 2575 m n. m.). Je tu dosť ľudí, výhľady samozrejme žiadne, dokonca začína mierne popŕchať. To nás ale neodradzuje a po ľahkom obede pokračujeme asi 20 minút dole na chatu Averau (2413 m n .m.).

Obrázok blogu

Chata Averau.

Aké prekvapenie, keď pri zrekonštruovanej chate leží krásny huňatý vlčiak, ktorý tu bol aj pred rokmi, keď sme tu boli s brachom.

Obrázok blogu

Verný strážca.

Počasie nevyzerá najlepšie, tak sa zbytočne nezdržujeme a pokračujeme na náš ďalší cieľ, vrchol Averau. Je to asi hodinka a keď už sme tu, tak by bola škoda tam neísť. Po príchode k začiatku ferraty vidíme dvoch ľudí, ako idú hore bez ferratového setu. Začína zase pršať a zdá sa mi to byť dosť riskantné ísť bez neho.

Obrázok blogu

Bez ferratového setu je to zbytočný risk.

Ferrata je dlhšia ako tie predchádzajúce, dokonca sa tu nachádza aj rozbočka, kde sa hore môžete ísť klasickou ferratou a naspäť, aby ste sa ostatným neplietli popod nohy ísť rebríkom, ktorý je zasadený v kratučkom tunely.

Obrázok blogu

Rebrík v skale.

Pri ceste na vrchol prechádzame aj cez malé snehové pole. Škoda len, že je tu táka hmla, mohli by byť odtiaľto prekrásne výhľady. Na vrchole je kríž aj s vrcholovou knihou, do ktorej sa samozrejme zapisujeme. Zrazu začne fúkať silnejší vietor a vyjasní sa. Všetci rýchlo vyťahujeme foťáky a fotíme čo sa dá.

Obrázok blogu

Vrcholové foto.

Obrázok blogu

Vyjasnilo sa, rýchlo foťme! Na tom kopci vpravo je chata Nuvolau.

Spoločnosť nám robia dvaja turisti zo zahraničia, myslím, že boli z Belgicka, ale nie som si istý. Pri odchode vidíme, že pokračujú mimo značky niekam do priepasti. Hmmm, hovorím si, asi to tu dobre poznajú, ale keď sa vrátia späť, vytiahnu mapu a pozerajú do nej, tak sa k nim prihovoríme a zisťujeme, kadiaľ chceli ísť. Nakoniec z toho vysvitlo, že si iba mysleli, že tu je ešte nejaká iná značka vedúca dole.

Obrázok blogu

A tou istou cestou naspäť...

Na chate Averau si dávame kávičku. Aké prekvapenie nastalo, keď na nás začala čašníčka hovoriť po slovensky. Konečne, prvý slovák, ktorého sme stretli v Dolomitoch. Po prestávke pokračujeme popod lanovku po 464-ke, z ktorej odbočujeme na 452-ku.

Obrázok blogu

Kto to tam vykúka?

Zrazu mi začne zvoniť mobil. Samozrejme niekto mi volá z práce a mne to nedá a musím to dvihnúť. Už si pripadám, ako môj otec, ktorý vybavuje servis na každej dovolenke. :-) Prechádzame popri nejakom vysielači odkiaľ už je vidno naše štartovno-cieľové miesto Passo Giau.

Obrázok blogu

Passo Giau.

O 17:15 hod. sa lúčime s manželmi a každí si ideme spokojne svojou cestou. Ešte pred tým si však vymieňame e-maily a prijímame pozvanie do Čiech. Pekne strávený deň v spoločnosti príjemných ľudí za nami.

Info:

*dátum: 7.7.2011

*trasa: Passo Giau → Ferrata de Ra Gusela → Nuvolau (Rif. Nuvolau) → Rif. Averau → Averau → Rif. Averau → Passo Giau

*čas (z toho prestávky): 7:20 hod. (120 min.)

*prevýšenie // priemerná rýchlosť stúpania a klesania: +847 m / -847 m // +480 m/h / -540 m/h

*min. a max. nadmorská výška: 1295 m n. m. (Fiames-parkovisko) / 2220 m n. m. (P. Ta Fiames)

*občerstvenie a voda: možnosť občerst. v chatách po trase

*východ a západ slnka: 5:24 hod. / 21:06 hod.

*počasie: 14 °C (7:00, parkovisko pri Fiames, 1480 m. n. m.), cez deň do 17°C, oblačno, hmla, jemné mrholenie, mierny vietor.

*obtiažnosť: vhodné pre turistu s aspoň priemernou kondíciou a základnou znalosťou pohybu na ferratách

Deň piaty: Odpočinok...

Dnes máme na pláne odpočinok. Neďaleko od nás sa nachádza v nadmorskej výške 1754 m n. m. prekrásne vysokohorské jazero Misurina, ktorého dĺžka je úctyhodných 2,6 kilometra a v najhlbšom mieste má hĺbku 5 metrov.

Obrázok blogu

Jazero Misurina.

Obrázok blogu

Jeden zo symbolov Dolomitov. Tre Cime di Lavaredo.

Nad ním sa týči jeden zo symbolov Dolomitov Tre Cime di Lavaredo, čo v preklade znamená tri zuby. Je to úžasný skalný útvar, ktorý by ste pri návšteve Dolomitov nemali vynechať. O 10:00 hod. prichádzame na poloprázdne parkovisko, ktoré sa nachádza na začiatku jazera, odkiaľ vedie aj lanovka na chatu Col de Varda. Vedľa nás stojí auto s mladým párom. Ako ich tak pozorujeme, títo dvaja potvrdzujú pravidlo, že najdôležitejším jedlom dňa sú raňajky. Kufor auta majú plný jedla a postupom času si uvedomujem aj prečo. Ich raňajky tvorí asi päť chodov od jogurtu, ovocia, samozrejme nejaké to müsli až po paštétou natretý chlieb so zeleninou. Tomu sa hovorí apetít. V priebehu pól hodinky sa parkovisko úplne zaplnilo, takže ak tu chcete zaparkovať a nežiada sa vám platiť parkovné na platenom parkovisku je dobré prísť už pred desiatou hodinou. Dnes vystriedame klasickú turistickú výstroj za pohodlnejšiu vychádzkovú alternatívu. Okolo jazera to trvá pohodovým krokom približne 45 minút.

Obrázok blogu

Na druhom konci.

My sme si okruh trošku predĺžili, keď sme sa od konca jazera napojili na asfaltku, vedúcu na Tre Cime (ak máte dobrú kondičku oplatí sa túto cestu vyšlapať na biku) a pokračovali po značke č. 115 ku chate. Odtiaľto sa dá ísť príjemnou lesnou cestou ponad jazero až sa napojíte na 120-tku a tou pôjdete dole na parkovisko.

Obrázok blogu

Tá naša slovenská...

Keďže tento výletík patril medzi tie kratšie, tak sme mali ešte dostatok času zabehnúť do Cortiny a nakúpiť ešte niečo do zásoby. Trošku sme ale pozabudli, že taliani majú siestu, ktorú samozrejme dodržujú, však prečo aj nie. Naš obľúbený malý obchodík nachádzajúci sa na začiatku Cortiny pri pošte ale v priebehu hodinky otvorili. Po ceste späť na parkovisko sme sa naobedovali...ešte teraz cítim v ústach tú lahodnú chuť čerstvučkej mozzarely... a rozmýšľali sme, čo s načatým večerom. Pri pohľade do mapy nás upútali dve neďaleké zrúcaniny. Prvá s názvom Rud. Cast. Podestagno, nachádzajúca sa v nadmorskej výške 1513 m n. m. Nečakajte ale žiadne majestátne hradby. Po príchode cez prekážkovú dráhu v podobe spílených stromov sa ocitnete na vrcholku kopca a okolo vás sa občas ''mihne'' nejaký ten kameň, ktorý ešte z hradu zostal. Ale oplatí sa sem vybehnúť pre výhľad na Fiames, ktorý je odtiaľto naozaj pekný.

Obrázok blogu

Pohľad na Fiames.

Druhov zrúcaninkou alebo skôr rujnou je Schl. Hubertus Castel S. Uberto (1449 m n. m.), ktorá sa nachádza kúsok od parkoviska. Ak sa vám nebude chcieť ísť na obe, rozhodne odporúčam prvú variantu. Tento deň sme mali tzv. regeneračný, lebo zajtra nás čaká najťažší a najkrajší posledný výlet.

Obrázok blogu

Varič a súdok piva. Bez toho to nejde...

Info:

*dátum: 8.7.2011

*trasa: Lago di Misurina-parkovisko → kemp La Baita → lesná cesta nad jazerom → Lago di Misurina-parkovisko

*čas (z toho prestávky): cca 2,5 hod. (20 min.)

*prevýšenie // priemerná rýchlosť stúpania a klesania: ---

*min. a max. nadmorská výška: 1744 m n. m. (parkovisko) / 2043 m n. m.

*občerstvenie a voda: Lago di Misurina je turistické centrum (možnosť občerstvenia všade :-) )

*východ a západ slnka: 5:25 hod. / 21:06 hod.

*počasie: cez deň do 22°C, slnečno, bezvetrie

*obtiažnosť: vhodné pre každého

Deň šiesty: Čerešnička na torte...

Ešte včera večer sme premýšľali, aký by mal byť náš posledný výlet. Pri rozhodovaní nám pomohol veľmi dobrý knižný turistický sprievodca od Franza Hauleitnera s názvom Dolomity - 50 túr medzi Brixenom a Bellunom. Ak sa chystáte do Dolomitov oplatí sa vám túto knižku zakúpiť. Sú v nej prehľadne popísané trasy samozrejme aj s mapkami. No, recenziu máme za sebou a môžeme ísť k samotnému výletu. Po zvážení našich možností to vyhralo Cristallino d' Ampezzo. Podla mňa patrí tento výlet medzi najkrajšie, aké sa dajú v Dolomitoch podniknúť. Náš východzí bod je Passo Tre Croci (1805 m n. m.). Je tu možnosť skrátiť si cestu štvormiestnou sedačkovou lanovkou Rio Gere (dolná stanica - 1698 m n. m.) a vyviesť sa už od dola do prostrednej stanice.

Obrázok blogu

Komu sa nechce šlapať môže využiť lanovku.

Mi, ale volíme alternatívu trošku sa zo začiatku rozhýbať a ku chate Som Forca sa dostať vlastnými silami. Z Passo Tre Croci vyrážame o 7:50 hod. po 203-jke. Už zo začiatku nastupuje prudšie stúpanie, ale je to lepšie, ako sa vliecť na chatu päť hodín. Prechádzame popod štvorsedačkovú lanovku, ktorú akurát spúšťajú a v priebehu hodinky prichádzame na Rif. Son Forca (2215 m n. m.), ku strednej stanici. Tu sa mi obnovujú spomienky, keď sme tadiaľto pri minulej návšteve Dolomitov išli opäť s brachom na biku a obdivovali túto červeno-žltú, tzv. gondolovú lanovku (''Telecabina'', na státie).

Obrázok blogu

Jeden z ďalších symbolov Dolomitov. Červeno-žltá gondolová lanovka.

Kupujeme jednosmerný lístok za 10 EUR a čakáme, kým na nás príde rad. Pri nastupovaní treba by opatrný, hlavne ak máte veľký batoh, lebo lanovka vôbec nespomaľuje, iba vám rýchlo otvorí dvere obsluha, takže ak ste dvaja, čo je maximálny počet osôb v lanovke netreba sa zbytočne ničím zdržovať. Cesta hore trvá asi dvadsať minút a ten výhľad stojí za to. Po príchode na hornú stanicu do sedla Forcella Staunies (2918 m n. m.) nasleduje to čo dole. Rýchly výstup... Ale čo ak sa vám v lanovke zasekne batoh? Nepanikárte, stačí si počkať 40 minúť, kým sa lanovka otočí a máte ho späť. Ale nie... Obsluha celú lanovku zastaví a batoh si v rýchlosti vyberiete... Peťova skúsenosť. :-) Na chate G. Lorenzi (2932 m n .m.) si dávame dlhšiu prestávku a vystrojujeme sa do ferratového setu. Ak máte dosť času a dobrú kondičku môžete si ''vybehnúť'' ferratu Biarchi, čo by už ale bolo nad naše sily.

Obrázok blogu

Ferrata Biarchi vedúca na 3154 metrov vysoké Monte Cristallo.

Nedá sa nepovšímnúť si mladý pár, kde partner doslova ťahá svoju pravdepodobne neskúsenú partnerku na túto ťažkú ferratu. Je to vyslovene nezodpovedné voči sebe, ale aj ostatným, ktorí za vami musia čakať alebo dokonca vás obiehať aj na exponovaných miestach. Nikdy nepreceňujte svoje sily, lebo ohrozujete nielen seba, ale aj ostatných. Pri odchode sa dávame do reči s japončíkmi, ktorí tiež prišli spoznávať krásy Dolomitov. Pri pohľade na moje kraťasy ma upozorňuje, že by bolo lepšie mať dlhé nohavice a zároveň si to neskôr vtipne vysvetľuje tým, že som chudobný a nemám na dlhé. :-) O desiatej vyrážame a prechádzame prvé metre Via ferraty Dibona. Nie je to klasická ferrata, ale skôr cesta istená schodmi, rebríkmi a oceľovými lanami, takže zarytí vyznávači ferrát si asi neprídu na svoje, ale nadšenci ťažšej horskej turistiku budú mať o zážitok postarané. Najviac z celej trasy sa teším na preslávený 27 metrov dlhý visutý most Ponte Cristallo. Prechádzame tunelíkom, zdolávame niekoľko rebríkov a prechádzame po spomínanom visutom moste. ''Sranda'' musí byť, keď tu začne poriadne fúkať, ale našťastie teraz iba jemne pofukuje, takže je to super, ako by povedal môj obľúbenec Bear Grylls ... Amazing! :-)

Obrázok blogu

Cesta do stredu Zeme.

Obrázok blogu

No nie je to paráda?

Onedlho sa trasa rozdvojuje (2978 m n. m.) a my pokračujeme doľava na náš cieľový bod Cristallino d´Ampezzo (3008 m n. m.).

Obrázok blogu

Na Cristallino d´Ampezzo...

Po vyštveraní sa kratučkou ferratou sa o 10:55 hod. nachádzame na vrchole. Úžasné výhľady na všetky svetové strany istotne stoja za tú námahu.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Stálo to za to...

Obrázok blogu

Človek a príroda...

Teraz je treba vrátiť sa späť na rázcestie a odtiaľ pokračovať dolu ferratou až do Forcella Grande (2874 m n. m.). Po prechode snehového pola postupne prechádzame okolo bojových stanovíšť, z ktorých aj teraz cítiť vojnového ducha. Neviem si ani predstaviť, aké to museli mať vojaci ťažké bojovať v takomto nehostinnom prostredí a hlavne v zime.

Obrázok blogu

Pozostatky vojny.

Obrázok blogu

Ak stojíte, držte sa!

Obrázok blogu

Drevené premostenia.

Neustále zastavujeme a kocháme sa prekrásnou scenériou okolo nás. Postupujeme po skalných lávkach istených oceľovými lanami a drevenými premosteniami až do sedla Forcella Padeòn (2706 m n. m.), kde sa nachádza útulňa Ricovero Carlo Buffa di Perrero, v ktorej sa dá v prípade zlého počasia ukryť. Vo vnútri samozrejme nie je žiadny luxus, ale ako bezpečný úkryt je to ideálne miesto dokonca aj na prespanie.

Obrázok blogu

Ricovero Carlo Buffa di Perrero.

Obrázok blogu

Nech sa páči, posaďte sa!

Čas rýchlo ubieha a ešte nie sme ani v polovici cesty, a tak o 13:30 hod. ''zdvíhame kotvy'' a pokračujeme ďalej po Col Pistone.

Obrázok blogu

Exponované úseky sú dobre istené oceľovými lanami.

Obrázok blogu

To som ja...

Obrázok blogu

Passo Son Forca s umelým jazerom slúžiacim v zime na zasnežovanie svahu.

V tomto úseku sa nachádza nepríjemný suťový úsek, kde treba byť veľmi opatrný nakoľko aj malé pošmyknutie môže znamenať nepríjemný pád.

Obrázok blogu

Suťové úseky sú zradné. Treba byť naozaj opatrný!

Po prejdení ďalším sedlom Forcella Alta (2687 m n. m.) a doslova zlezení prudkého suťovinového chodníka našťastie isteného oceľovým lanom prichádzame o 15:00 hod. na rázcestie (2491 m n. m.), kde si môžete vybrať buď skrátenie trasy a vrátenie sa späť na chatu Son Forca alebo pokračovať ďalej ferratou do Ospitale (1491 m n. m.). Na Peťovi je vidno, že už má toho dosť a tak sa rozhoduje pre skrátenie trasy a ja pokračujem ďalej. Pridávam trošku do kroku, prechádzam cez sedlo Forcella Bassa a zdolávam niekoľko úsekov istených lanami a jedným rebríkom.

Obrázok blogu

Vpravo dole je spomínaný rebrík. Už má čo-to za sebou.

Vo výške 2379 m n. m. je v skale ukrytá kniha výstupov, do ktorej nás zapisujem. Na suťovom poly za sedlom Forcella Zurlòn (2363 m n. m.) predbieham taliansku rodinku a prichádzam na strmé trávnaté lúky pri Col dei Stombi (2168 m n. m.), kde si dávam dole ferratový set, ktorý už dnes nebudem potrebovať.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Dolina vedúca späť na Passo Tre Croci. Tú mám ešte pre sebou...

Výškové metre rýchlo ubúdajú a už o 16:45 hod. sa nachádzam na razcestí Val Padeon (1703 m n. m.) pripájajúcim sa na značku č. 203. Keby ste pokračovali doprava prišli by ste do spomínaného Ospitale, ja ale musím pokračovať doľava späť na Passo Tre Croci. Túto časť trasy už trošku poznám, keďže sme tadiaľto už išli s brachom na biku. Už nemám vodu, tak mi padne vhod ovlaženie v neďalekej riečke Bosco, studené osvieženie mi dodáva síl a tak to využívam a pridávam do kroku, aby na mňa nemusel Peťo dlho čakať. Opäť musím vystúpať 430 výškových metrov a prejsť približne 8 kilometrov. Po ceste už samozrejme nikoho nestretám až po príchode na Passo Son Forca (2110 m n. m.) nachádzajúce sa po chatou Son Forca vidím stanujúcich českých turistov. Odzdravíme sa a pokračujem prudko dole po suťovej ceste vedúcou až na Passo Tre Croci. Asi 100 metrov pred príchodom na parkovisko mi prichádza SMS-ka od Peťa, že akurát prišiel do auta. Aké prekvapenie nastáva, keď sa onedlho zdravíme (18:35 hod.). Sadám do auta a oslobodzujem svoje nohy od turistických topánok. Peťo sa ešte dáva do reči s rodinkou v karavane, s ktorou sme sa ráno zdravili. Večer sa chceme ísť ešte najesť do Cortiny, ale pred tým si chcem dať ešte osviežujúci kúpeľ. Aká náhodička, keď pri rieke stretáme párik ''napchávajúci'' sa na parkovisku pri Misurine. Pamätáte sa na nich? Večer ma Peťo pozýva na pizzu a s plným bruchom a s dobrým pocitom z dnešného dňa zaspávame na našom parkovisku.

Info:

*dátum: 9.7.2011

*trasa: Passo Tre Croci-parkovisko → dolná stanica lanovky pri chate Som Forca → horná stanica lanovky pri chate G. Lorenzi → ferrata Dibona → Cristallino d' Ampezzo → sedlo Forcella Grande → útulňa Ricovero Carlo Buffa di Perrero → sedlo Forcella Alta → sedlo Forcella Bassa → sedlo Forcella Zurlòn → Val Padeon → Passo Son Forca → Passo Tre Croci

*čas (z toho prestávky): 10:45 hod. (140 min.)

*prevýšenie // priemerná rýchlosť stúpania a klesania: +1374 m / -2077 m // +480 m/h / -600 m/h

*min. a max. nadmorská výška: 1805 m n. m. (Passo Tre Croci -parkovisko) / 3008 m n. m. ( Cristallino d´Ampezzo)

*občerstvenie a voda: na chatách po trase, rieka Bosco

*východ a západ slnka: 5:26 hod. / 21:05 hod.

*počasie: 10 °C (7:00, parkovisko pri Fiames, 1480 m. n. m.) cez deň do 23°C, slnečno, slabý vietor

*obtiažnosť: vhodné pre turistu s dobrou kondíciou a predošlou skúsenosťou s ferratami

Den siedmy: Záver, odchádzame...

Ráno skoro vstávame, lebo máme pred sebou ešte kus cesty späť na Slovensko. Za sebou mám týždeň strávený v prekrásnom prostredí s dobrým priateľom, no čo viac si želať? Pevne verím, že sa do Dolomitov ešte niekedy vrátim...

Info:

*celkové náklady: cca 170 EUR (vrátane PHM) / 1 os. (prepočítané pri dvoch osobách)

*užitočná literatúra: Rother turistický sprievodca /Dolomity, 50 túr medzi Brixenom a Bellunom/ od Franza Hauleitnera

*mapa: Cortina d'Ampezzo, Dolomity Ampezzane (Kompas, č. 617, 1:25 000)

*užitočné internet. stránky: wunderground.com (počasie), map24.com (automapa), wikipedia.cz/Dolomity (info o pohorí)

*merania (čas, prevýšenie, rýchlosť stúpania/klesania): Tissot T-Touch Expert


foto: Martin Slama, Peter Gregor

text: Martin Slama

Martin Slama

Martin Slama

Bloger 
  • Počet článkov:  44
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Skutočný priateľ s tebou veselo spieva, keď si na vrchole hory a ticho kráča po tvojom boku údolím. Zoznam autorových rubrík:  HikingCykloTravelTechnics

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu