reklama

Himalájske dobrodružstvo na Island Peak (4. časť) /hiking/

A je to tu! Vitajte pri poslednej časti tohoto dobrodružstva. Budeme úspešní? To sa hneď dozviete. Tak vám teda prajem príjemné čítanie...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

28.9., nedeľa

A ideme na to!

23:30 hod. budíček! Vykukujeme zo stanu a pozeráme, ako je vonku. Po mrakoch ani vidu, ani slychu. Je jasno, vidieť každú jednu hviezdu. Takúto krásnu hviezdnu oblohu už len tak v meste nezažijete. Začína útok na Island Peak. Názov vrchu pochádza z roku 1951, kedy ho pomenoval horolezec a výskumník Eric Shipton (1907 – 1977), ktorému pripomínal skalnatý vrchol v mory ľadu. Až od roku 1983 ho premenovala nepálska vláda na Imja Tse, no pôvodný názov sa používa stále. Prvovýstup z roku 1956 uskutočnil švajčiarsky tím, ktorý ho mal ako tréning pred výstupom na Everest. Na vrchol vedie niekoľko výstupových trás, z ktorých sme si vybrali trasu vedúcu stenou priamo na vrchol. Veľmi sa mi teda vstávať nechce, keď zoberiem do úvahy, že som spal iba niečo cez dve hodinky, ale rozopnutý zips na spacáku a zima v stane ma celkom rýchlo postavili na nohy. Na raňajky si dávam dve kocky zamrznutej horkej čokolády a pár dúškov teplého čaju. Človek takto skoro ani nie je veľmi hladný, ale aspoň niečo si dať treba. Niečo po dvanástej hodine nočnej vyrážame (5087 m n. m.). Prechádzame cez kemp a asi o 15 minút odbočujeme pri veľkej skale, na ktorej je tzv. mužík, doľava, kde nastupuje prudké stúpanie. Ak vám bola doteraz zima, tak tu sa iste zahrejete. Včerajší oddychový deň nejak nesadol Lojzkovi, ktorý nie a nie sa rozhýbať, no na druhej strane mne pomohol a ide sa mi celkom fajn. Asi o dve hodinky prichádzame k výškovému táboru (5600 m n. m.). Hore nad nami už "pobehuje" Miloš, vidieť iba jeho čelovku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Tak sme sa s Milošom úspešne našli.

Orientácia podľa kamenných "mužíkov" je celkom dobrá, len keď si k tomu pridáte tmu, niekedy sa vám zdá že "mužíci" sú na každej skale. Postupujeme podľa nich, no v jednej chvíli sa zrazu zasekneme na mieste, kde "mužíci" zmizli a chodník sa tiež niekde stratil. Rozmýšľame, či pokračovať vyššie alebo počkať na turistov, ktorí sú niekde pod nami. Zhasíname čelovky, nech ich zbytočne nemýlime a čakáme, kadiaľ sa vyberú.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Slnko pomaly vychádza.

Prichádzajú až k nám, čo znamená že ideme správne. Sranda je, že keď prichádzame do výšky okolo 5770 m n. m. (5:30 hod.), zrazu sa ocitneme na kopci, kde sa už nedá ďalej pokračovať. No super, ale pomyslím si, však aj tak som vyššie, ako kedykoľvek pred tým. Zdanie ale našťastie klame a pri pohľade za vrchol trasa pokračuje už po snehu. Tu nám jeden z vodcov čínskej skupiny odporúča naviazať sa, nakoľko sa ďalej postupuje po časti s hlbokými trhlinami.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Odtiaľto je dobré sa naviazať.

Dávame si výstroj, naväzujeme sa a vyrážame ešte pred čínskou skupinou, čo sa nakoniec ukázalo ako dobré rozhodnutie. Prechádzame snehovým poľom, stúpame, klesáme a opäť stúpame a prichádzame k prvej, asi 15 metrov vysokej, zafixovanej časti.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Prvý fix.

Vychádzame na rozsiahle snehové pole. Pred nami sa objavuje vrchol Island Peak-u. Stúpanie teraz nie je až také prudké, ale slnko poriadne "praží", čo tiež celkom vysiluje.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Ešte ''kúsok''...

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Slnko tu naplno ukazuje svoju silu.

Ako som písal minule, mali tu byť naťahané nové fixné laná, čo sa nám našťastie aj potvrdzuje. Prichádzame k fixu, využívame tzv. žumar na istenie a až teraz začína to pravé fitness. 60 a miestami až 70 stupňové stúpanie preverí vašu kondičku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Také ''pohodové'' stúpanie.

Pomaly sa vyťahujeme hore. Zo šiestich výšvihov sa postupne stávajú tri. Lojzko, ktorý ide predo mnou sa pýta Ľuboša, koľko krát sa ešte musí "precvaknúť" na ďalšie lano, keďže celý fix je zložený z niekoľkých 50 metrových lán. Ľubo mu kričí, že by to malo byť už asi posledné (chvalabohu :-) ), no vzápätí mu oznamuje, že tam vidí ešte jedno, takže spolu je tu päť 50 metrových fixných lán. Predýchavam po každom treťom výšvihu. Je to pre mňa poriadny zaberák, ale pokračujem ďalej.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Predýchať a pokračujeme.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Posledná vrcholová časť.

Vychádzame hore (6189 m n. m., 9:05 hod.) a všetci si navzájom gratulujeme. Je to parádny pocit! Himalájske vrcholy okolo seba, super počasie a dobrá partia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Vrcholovka s Ľubošom.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Tak teda ešte jednu s Lojzim.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Vitaj Miloši!

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Pripočítajte si 20 metrov a máte výšku vrcholu. Odchýlka + / - pár metrov je celkom v pohode.

Však vlastne pozrite si fotografie, tie najlepšie ukážu tú parádu.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))
Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))
Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Tak, čo poviete?

Pri zostupe z vrcholu sa musíme obchádzať s vystupujúcou čínskou skupinou. Je to trošku o hubu, keďže fixné lano je samozrejme iba jedno, takže sa musíte od neho odpojiť a nechať prejsť ostatných hore. Základom je sa dobre zaistiť čakanom, lebo pád dole by bol rýchly, to vám teda poviem. Číňania už ale hore postupujú do postupne sa tvoriacej hmly, preto, ako so už písal, je dobré, že sme ich už dole predbehli.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Treba tu počítať s rýchlou zmenou počasia.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Pri zostupe sa stáva najviac nehôd, nakoľko človek už je vysilený a nie je taký ostražitý. Hlavne opatrne!

Zostupujeme tou istou trasou a prichádzame až na miesto (5800 m n. m., 11:20 hod.), kde sneh končí. Odstrojujeme sa a konečne si dávame zaslúženú prestávku. Teraz nasleduje asi 1200 metrové klesanie. Nebudem ani opisovať, ako sa mi nechce. :-) Je zaujímavé teraz vidieť, kadiaľ sme v noci postupovali hore. Dole pod nami už vidím ľadovcové jazero Imja Tsho (5010 m n. m.), kde sa približne nachádza aj náš BC.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Skalné kráľovstvo. Krajina tu nie je veľmi pohostinná...

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

... ale príroda si nájde svoje ''chodníčky''.

Idem za Lojzkom a Ľubošom, a tak si užívam samotu a vnímam okolitú prekrásnu scenériu. Ešte stále si úplne neuvedomujem, že sme v najvyššom pohorí na svete. Aj keď teraz zostupujeme, je to aj tak po tak náročnom výstupe celkom vyčerpávajúce a to ani nehovorím o tom pražiacom slnku.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Bezpečnosť turistov tu je zabezpečená aj takto.

Okolo 13-tej prichádzam do BC (5087 m n. m.), kde sa zdravím s ostatnými. Nosiči už naplno balia veci a o chvíľu pokračujeme smer Chhukhung.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

A sme naspäť v BC.

Po ceste, keď vychádzam na mierny kopec sa cítim ako stará Škodovka, ktorej dochádzajú sily.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Kľukatiaca sa riečka.

Pod nami sa objavuje dedinka Chhukhung, prichádzame do nášho hotela Yak Land (4730 m n. m., 15:30 hod.) a vítame sa s Jankom.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Ahoj Janko!

Dávam si moju obľúbenú Sherpa polievku a ako dezert kolu s vodkou a horkú čokoládu. Mňam.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

''Oslavné'' tričko úspešného výstupu.

Netreba ešte zabudnúť vrátiť požičaný stan. Idem na izbu, kde si chcem na chvíľku ľahnúť. Chvíľka sa predlžuje na deväť hodín...

Info:
*trasa: Island Peak BC → Útočný tábor na Island Peak → Island Peak → Útočný tábor na Island Peak → Island Peak BC → Chhukhung
*čas (z toho prestávky): 15:15 hod. (180 min.)
*prevýšenie // priemerná rýchlosť stúpania a klesania: +1364 m / -1721 m // +360 m/h / -480 m/h
*min. a max. nadmorská výška: 4730 m n. m. (Chhukhung) / 6189 m n. m. (Island Peak)
*východ a západ slnka: 5:49 hod. / 17:50 hod.
*počasie: jasno, k vrcholu pribúdanie oblačnosti, neskôr oblačno, slabý vietor
*mapa: Everest Base Camp (Nepa Maps, č. NE519, 1:50 000)

29.9., pondelok

Do Pangboche

A vraciame sa späť do Lukly. Máme ešte dosť času, takže nemusíme už pravidelne vyrážať o ôsmej hodine. O 8:40 hod. (4730 m n. m.) sa lúčime s domácou v Chhukhung-u. Teraz, keď klesáme a nemusím šľapať do kopca, tak vnímam aj veci, ktoré som pred tým prehliadol. Zastavujem a spätným pohľadom sa ešte naposledy ''lúčim'' s horami za nami.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Pôda je pre miestnych niekedy jedinou obživou. Tu je využitá naozaj do posledného miestečka.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Krajčírska ''dielňa''.

Časť trasy medzi Dingboche (4410 m n. m.) a dedinkou Orsho (4190 m n. m.) vedúcou popri rieke Imja Khola , ktorú sme cestou sem obchádzali, je naozaj prekrásna a vrelo ju odporúčam, keď sem niekedy zavítate.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Miestna farmička.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Keď sa stretnú starí známi.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Vzadu vidieť dedinku Dingboche.

V Dingboche si dávame krátku prestávku u pani, kde sme pred tým spali a schádzame do Pangboche (3930 m n. m., 11:55 hod.), kde sa aj v Buddha Lodge ubytovávame.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Príprava na expedíciu.

Nejak mi zachutila tá ich Sherpa polievka, tak si ju aj hneď dávam, len to mäso v nej chutí, ako keby na ňom sp(r)ali tri dni muchy, ale asi to tak má byť. :-)

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Príjemne útulná jedáleň.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Takto nalepený na kameňoch sa suší jačí trus.

Ľubo s Milošom idú ešte večer omrknúť miestny obchodík a dať si niečo na zdravíčko. Očividne im chutilo... Mám ešte celkom dosť sáčkových cestovín, tak si jedny aj s Ľubom varíme na večeru. Ako lepidlo by to bolo fajn. Zrazu prichádza večer vedúci hotela a pýta sa čo budeme na večeru. Tie cestoviny boli ale naozaj dosť lepivo-sýte, a tak si (aj keď nerád) vymýšľam, že mi je zle a večerať bohužiaľ nebudem. Potom už len tak ležím v posteli, počúvam hudbu a oddychujem...

Info:
*trasa: Chhukhung → Dingboche → Orsho → Pangboche
*čas (z toho prestávky): 3:15 hod. (25 min.)
*prevýšenie // priemerná rýchlosť stúpania a klesania: +92 m / -892 m // +420 m/h / -480 m/h
*min. a max. nadmorská výška: 3930 m n. m. (Pangboche) / 4730 m n. m. (Chhukhung)
*východ a západ slnka: 5:49 hod. / 17:48 hod.
*počasie: jasno, poobede pribúdanie oblačnosti, slabý vietor
*mapa: Everest Base Camp (Nepa Maps, č. NE519, 1:50 000)

30.9., utorok

Cez Khumjung až do Namche

Dnes opäť pokračujeme v našom približovaní sa k Lukle. Z Pangboche (3930 m n. m.) vyrážame niečo po 8:15 hod.. Čaká nás striedanie prudkého klesania a stúpania.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Počasíčko ako má byť.

Trasu už poznám, takže viem, čo nás čaká. Klesáme dole k rieke Imja Khola, aby sme po prejdení mostu mohli opäť začať stúpať.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Rozvodnená Imja Khola.

Prechádzame cez Deboche (3710 m n. m.) odkiaľ stúpame do Tengboche (3860 m n. m., 9:30 hod.), kde sme pred jedenástimi dňami spali. Dávame si tu krátku prestávku a pokúšame sa navštíviť chrám a pozrieť si ostatky Yetiho, ale miestny nás odkazujú na ostatky v Khumjung-u, kde sme boli minule.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Tu sme pred pár dňami spali.

No nič. ''Zdvíhame šunky'' a klesáme niekoľko stoviek metrov, prechádzame (11:30 hod.) visutý most ponad Imja Khola a nastupuje opäť prudké stúpanie.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Ak si chce nosič odpočinúť, podoprie si ťažký náklad na to určenou palicou. Tento náklad je ale mimoriadne dôležitý. V strede môžete vidieť krabice s nápisom ''San Miguel''. Je to pivečko.

Po ceste sa zastavujeme u Mačundových známych (12:30 hod.), kde nás hostia výborným sladkým čiernym čajom. Tri šálky ma celkom vzpružia a dodajú sily.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Miestny žijú v naozaj skromných podmienkach. Na zdravie Lojzi!

Cítim, že na mňa niečo ''lezie'', takže si idem pomaličky svojím tempom. Zákruta za zákrutou, klesanie a stúpanie. Ideme hlavnou magistrálou a ja si ešte užívam posledné pohľady na zasnežené vrcholy hôr.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Sem sa ťažká technika nedostane. Všetky úpravy trasy sa tu robia ručne.

Pomaly, ale isto sa naše dobrodružstvo chýli ku koncu, tak si to ešte treba naplno vychutnať.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Pomník venovaný Tenzingovi Norgayovi. Sherpa, ktorý s Edmundom Hillarym zdolal ako prvý Everest.

Posledná zákruta a pod nami sa objavuje Namche Bazaar. Schádzame k nášmu hotely Holiday Namche (3440 m n. m., 14:30 hod.). Po ubytovaní hneď využívam dostupnú voľnú elektrickú zásuvku na našej izbe, keďže v ostatných izbách nejakým nedopatrením nefungujú a hneď sa nám sem niekto nasáčkuje. Použitie zásuvky je zadarmo, ale treba počítať s tým, že elektrina môže nečakane ''vypadnúť'' a vo večernom čase proste zásuvky vypínajú. Bežnú nabíjačku tu v pohode využijete, netreba žiadnu redukciu, ale už som videl aj upravenú (rozumej vytrhnutú zo steny) zásuvku. Idem ešte Lojzimu pomôcť poslať nejaké mailíky na Slovensko do miestnej ''internet cafe'', nech o nás doma majú správy a sadáme si na pivečko.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Výhľad z hotelovej izby stojí za to.

Som hladný ako vlk, tak si na večeru ešte dávam starú dobrú overenú klasiku, ryžu so zeleninou a mäsom. Podvečer si ideme ešte niečo nakúpiť do miestneho obchodíku, keďže je tam o niečo lacnejšie jedlo (a hlavne pivo), ako na hoteli. Na izbe ešte s Ľubom kecáme a popíjame nepálsky rum, ktorý je jemnučký a chutí (aspoň mne) po káve. Hneď sa potom lepšie zaspáva...

Info:
*trasa: Pangboche → Deboche → Tengboche → Namche Bazaar
*čas (z toho prestávky): 6:10 hod. (110 min.)
*prevýšenie // priemerná rýchlosť stúpania a klesania: +623 m / -1113 m // +420 m/h / -600 m/h
*min. a max. nadmorská výška: 3280 m n. m. (most cez rieku Imja Khola) / 3930 m n. m. (Pangboche)
*východ a západ slnka: 5:50 hod. / 17:47 hod.
*počasie: polooblačno, večer slabý dážď, slabý vietor
*mapa: Everest Base Camp (Nepa Maps, č. NE519, 1:50 000)

1.10., streda

Návrat do Lukly

Zajtra by sme mali, ak pôjde všetko podľa plánu, odletieť okolo siedmej ráno z Lukly naspäť do Káthmandu, takže dnes musíme prejsť z Namche až do Lukly. Po raňajkách nám ešte dáva správca hotela šatky na krk za úspešné zdolanie Island Peak-u a vyrážame niečo po siedmej hodine (3440 m n. m.).

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Aj keď sme túto časť trasy išli pred pár dňami, už si ju ani veľmi nepamätám. Dnes to bude dlhá cesta, tak si ju spríjemňujem počúvaním hudby.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Stratili ste hodinky? Žiadny problém! Tu si môžete kúpiť nové.

O 7:45 hod. prechádzame popri mieste, ktoré si dobre pamätám. Po prvé je to prvé, no zároveň v tomto prípade aj posledné miesto, odkiaľ je vidieť, tento krát v oblakoch ukrytý Everest a po druhé mi tu bolo na začiatku poriadne zle.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Ešte aj teraz sa mi pri pohľade na túto toaletu vynárajú nepríjemné spomienky. :-)

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Jeden z posledných pohľadov na velikánov Himalájí.

Prejdeme cez kontrolu v Jorsale (2740 m n. m., 8:50 hod.), kde sme boli s Ľubom prvý krát ubytovaný a kde som jedol aj býčie mäso, ktoré mi vtedy veľmi ''nesadlo''. Odtiaľto akoby sa mi vymazala pamäť a trasu si pamätám už iba útržkovo.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Ako na Slovensku, no nie? :-)

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Nejak nám tu hustne premávka.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Niečo na osvieženie.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

A niečo pre dámy. Aspoň takto na fotke.

V Phakdingu (2610 m n. m., 11:30 hod.) si dávame obedovú prestávku. Padne celkom vhod, lebo ešte máme kus cesty pred sebou a to hlavne pre mňa ''obľúbených'' striedajúcich sa stúpaní a klesaní. Dávam si ale iba zeleninovú polievku, lebo nejak nie som hladný. Slnko začína poriadne páliť, takže si ešte pre istotu dokupujeme vodu. Nemusíte mať ani výškomer, stačí sledovať postupne klesajúcu cenu vody s klesajúcou výškou. Pokračujeme ďalej, ale ani nie po hodinke chôdze sa mi asi prudko znížil cukor a začínam mať hroznú chuť na sladké a cítim miernu slabosť. ''Zachraňuje'' ma miestny obchodík, kde si za 150 NPR kupujem cukrom ''nabitý'' Snickers. Riadim sa podľa reklamného sloganu ''Keď si hladný, nie si to ty. Daj si Snickers!'' a ide sa mi o niečo lepšie. Na Jankovi je vidieť, že už má toho dosť, keďže ešte v Chhukhung-u prechladol a nejak sa ho to stále drží. Idem s ním vzadu, však máme času dosť. Stúpame a stúpame a za zákrutou zrazu uvidím vstupnú bránu do Lukly (2850 m n. m., 15:00 hod.).

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Ešte pár schodov.

Výborný pocit! Za bránou si gratulujeme a objímame sa, ako keby sme práve vyšli na nejaký vrchol. Ľudí je tu ako, s prepáčením, nasraných, tak ako aj po celej trase z Namche. Hlavná sezóna sa práve začína a som celkom rád, že sme sa práve tejto hlavnej turistickej vlne vyhli.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Zľava: oslí, Lojzík, Janko a nosič "Roman" (ktorý sa mimochodom po celej našej trase usmieval).

Schádzame k letisku, kde sa ubytovávame v miestnom hotelíku (2840 m n. m., 15:15 hod.). Vyrovnávame sa s našimi nosičmi, ktorým chcem týmto poďakovať za dobrú prácu. Za tie dva týždne si na nich aj celkom zvyknete, však sú súčasťou celej vašej výpravyčky. Dávame si večeru, potom nasleduje doslova horúca sprcha a na izbe si ešte pripíjame výborným nepálskym rumom na úspešný návrat.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Tak teda na zdravie!

Večer v posteli ešte premýšľam nad zajtrajším, dúfam, že úspešným letom do Káthmandu...

Info:
*trasa: Namche Bazaar → Phakding → Lukla
*čas (z toho prestávky): 8:10 hod. (140 min.)
*prevýšenie // priemerná rýchlosť stúpania a klesania: +792 m / -1392 m // +420 m/h / -540 m/h
*min. a max. nadmorská výška: 2492 m n. m. (Nurning) / 3440 m n. m. (Namche Bazaar)
*východ a západ slnka: 5:50 hod. / 17:46 hod.
*počasie: jasno, teplo, neskôr zamračené a večer slabý dážď, slabý vietor
*mapa: Everest Base Camp (Nepa Maps, č. NE519, 1:50 000)
*merania: prevýšenie, rýchlosť stúpania / klesania, čas (Tissot T-Touch Expert)

2.10., štvrtok

Výhliadkový let z Lukly

Ráno budíček o piatej! Odletový deň do Káthmandu. Balíme, dávame rýchle raňajky v podobe čaju a lúčime sa s domácimi. Ide s nami aj Lakpa, chlapík, cez ktorého sme mali vybavených nosičov, aby nám pomohol vybaviť letenky. Ani by ste nepovedali, že na tak malom letisku môže byť taký veľký chaos. Lakpa niekam odchádza a mi ani nevieme, čo teraz treba robiť, tak iba čakáme. Prichádza späť aj s našimi letenkami. Pri kontrole batožiny röntgen nečakajte, všetko sa tu prehľadáva ručne. Bomby na varenie? Zapaľovač? Kamene? Na všetko odpovedám záporne a pokračujeme k osobnej kontrole. Aha, voľný rad, však na čo budem čakať v tom dlhom. Ako neskôr zisťujem, je to tu rozdelené na dámsky a pánsky rad, tak sa poslušne vraciam späť a čakám s ostatnými. Pri kontrole mi zabavujú ''nebezpečnú'' zbraň, lyžičku. Na pristávacej ploche nastáva rýchly presun do lietadla.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Väčšie lietadlá by na tak krátkej pristávacej ploche nepristáli.

Všetko je tu prepočítané ne sekundy. Prilieta lietadlo, čakáme a už sa presúvame na odletovú plochu. Motory na plný výkon, lietadlo sa mierne zatrasie a už si to ženie po kratučkej ploche, od ktorej sa úspešne ''odliepa'' a letíme. 25 minútový let je bezproblémový a výhľady parádne.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Káthmandu.

Na Káthmandskom letisku sa vítame s pánom Bean(m)om a vezieme sa na náš hotel. Po večeri ideme ešte pozrieť do mesta a kupujeme nejaký ten ''špiritus'' na dobrý spánok.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Niečo sa tu chystá.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Už len poriadne tresnúť.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Keď sa vám už ani pre pivo nechce zbehnúť, je tu pre vás hotelová obsluha.

Niektorí si dávajú menej, no niektorí o trošku viac. Že Ľuboš? :-)

3.10., piatok

Swayambhunath

Dnes máme voľný deň, keďže nám to letí až zajtra, tak ho využívame na návštevu oblasti zvanej Swayambhunath, nachádzajúcou sa na kopci v severozápadnej časti mesta. Idem iba ja s Lojzkom a Jankom, keďže Ľuboš je nejak spoločensky unavený po včerajšej noci, tak ho zbytočne ráno ani nebudím a píšem mu na lístok odkaz, kam ideme.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Meeeeee...

Na cestu tam chceme využiť taxi, no všetci nám hovoria naozaj premrštené ceny, až pri nás zastavuje nejaký chlapík a hovorí, že nás tam za symbolickú cenu zoberie, čo samozrejme aj s radosťou využívame.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

A ešte to máme aj s výkladom.

Swayambhunath je jedným z najstarších náboženských miest v Nepále.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Modlitebné vlajočky sú všade.

Jeho dominantou je budhistická stúpa.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Vystúpajte po 365 schodoch...

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

... a ste hore.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))
Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Káthmadnu ako na dlani.

Nie nadarmo sa to tu nazýva aj ''Opičí chrám'', keďže všade kam sa pozriete poskakujú okolo vás opice a pýtajú niečo drobného pod zub.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Janko, len aby na teba tá opica neskočila.

Večer sa vraciame na hotel, kde nás už čaká Ľuboš, samozrejme v ruke drží pivečko, tak sa k nemu pridávam.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Tak, dnes sa poriadne najem.

Večer ešte ideme do mesta dokúpiť nejaké suveníry.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Chalani, čo ste takí zamračení?

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Môžete si tu dať aj niečo vyšiť na tričko.

Zajtra je odletový deň, takže dúfam, že všetko pôjde tak, ako má...

4.10., sobota

Návrat do rodnej vlasti

Odlet domov! Týmto dňom sa končí náš pobyt v Nepále. Ráno si balíme, všetky ''pakšametle'', aby sme tu nič nezabudli. Ale, ako hovorím, keby som si niečo aj zabudol, niekomu sa to bude určite hodiť a urobím mu tým ešte aj radosť. Lúčime sa s personálom hotelu, no nastáva menšie nedorozumenie, keďže sa nám nejakým nedopatrením zrušil odvoz na letisko a mi márne čakáme. Nakoniec sa to vyriešilo taxíkom a keďže máme mierne oneskorenie, ''užívame'' si ešte aj adrenalínovú jazdu na letisko.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Dúfam, že po ceste nestratíme naše batohy uložené na streche.

Prechádzame úspešne kontrolou a už aj sedíme v lietadle.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Slama (sharz))

Tak, s týmto teraz poletíme.

Letíme do Naí Dillí, kde by sme mali prestúpiť na let na Schwechat. To by ale bola nuda, keby všetko bolo, tak ako má byť a dozvedáme sa, že náš let bol pre malú obsadenosť zrušený a skúsia nájsť pre nás nejakú alternatívu. Po asi hodinke čakania nám oznamujú, že poletíme najprv do Frankfurtu a až odtiaľ na Schwechat. Taká menšia zachádzka, ale vôbec mi to nevadí. Letisko Naí Dillí má starú a novú časť, kde sa dá aj najesť. Je to niečo ako nákupné centrum. Prechádzame cez kontrolu, no Janko nejak neprichádza. Čakáme a asi po desiatich minútach prichádza s tým, že u neho našli nejaké nožničky na nechty, tak ho tam začali celého prehľadávať. Dávame si niečo dobrého pod zub a ani sa nenazdáme a už letíme smer Frankfurt, kde prestupujeme. V lietadle smerujúcom na Schwechat ešte využívame pohostenie, dávame si ''pár'' pohárikov a štrngáme si na úspešný návrat. Ani si neuvedomujem, ako to rýchlo ubehlo. Všetko má svoj koniec, ale na tento výlet budem ešte dlho spomínať. Som rád, že som mohol s dobrou partiou navštíviť tak krásnu oblasť, akou Himaláje isto sú. Tak, kam to bude nabudúce?

Celkové info:
*celkový čas (z toho prestávky): 82:55 hod. (1165 min.)
*celkové prevýšenie: +9914 m / -9914 m
*min. a max. nadmorská výška: 2492 m n. m. (Nurning) / 6189 m n. m. (Island Peak)
*mapa: Everest Base Camp (Nepa Maps, č. NE519, 1:50 000)
*merania: prevýšenie, rýchlosť stúpania / klesania, čas (Tissot T-Touch Expert)

Dúfam, že sa vám blog páčil a možno vás aj inšpiroval.

Text / foto: Martin Slama
Zdroj informácií: internet, wikipedia

Martin Slama

Martin Slama

Bloger 
  • Počet článkov:  44
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Skutočný priateľ s tebou veselo spieva, keď si na vrchole hory a ticho kráča po tvojom boku údolím. Zoznam autorových rubrík:  HikingCykloTravelTechnics

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu